Vedci definitívne zodpovedali jednu z väčších otázok našej histórie: Delili sme sa s Neandertálcami o územie?

Výskumníci už dlho tvrdia, že Homo sapiens a Neandertálci obývali istý čas rovnaké územie. Nová štúdia potvrdila, že to naozaj tak bolo.

Mohli sa naši predkovia krížiť s neandertálcami, či denisovanmi?
Zdroj: Vosveteit.sk, dall·E

Už viacero predchádzajúcich výskumov naznačovalo, že kedysi dávno moderní ľudia a Neandertálci žili v Európe na jednom území. Dôkazy boli silné, no stále neprinášali jednoznačné výsledky. Tie sa podarilo získať výskumníkom z University of California, Berkeley. Autori definitívne potvrdili, že pred 45-tisíc rokmi na jednom území žili ako Homo Sapiens, tak aj Homo Neanderthalensis.  

Tento scenár potvrdili kosti, ktoré našli archeológovia na nálezisku uprostred Nemecka. Tieto kosti nepochybne dokazujú, že moderní ľudia už pred 45-tisíc rokmi žili v oblasti severnej Európy, niekoľko tisíc rokov pred tým, ako Neandertálci vyhynuli. Zároveň ide o najstaršie nálezisko Homo sapiens na území severnej a severozápadnej Európy.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Aj gény naznačujú, že Homo Sapiens a Neandertálci museli spolu žiť a dokonca sa spolu aj krížili. Dnes žijúci ľudia totiž majú v sebe malú časť neandertálskej DNA. Výskumníci teda už jednoznačne vedia, že tieto dva druhy žili na rovnakom území, no jedno stále ostáva záhadou. Zatiaľ nedokážeme povedať, ako nažívanie moderných ľudí a Neandertálcov vyzeralo. Niektorí tvrdia, že sme žili v mieri a dokonca spolupracovali, iní zas, že expanzia Homo sapiens do Európy viedla priamo k vyhynutiu Neandertálcov cez vojnu.  

Homo sapiens skutočne žili na rovnakom miesta ako Neandertálci

Okrem kostí moderného človeka vedci objavili na nálezisku aj kamenné nástroje v tvare listu. Podobné nástroje našli archeológovia na niekoľkých náleziskách naprieč Európou a v Spojenom kráľovstve. Bez kostí ale nemali predstavu o tom, kto mohol tieto nástroje vyrobiť.  

“Nové nálezy demonštrujú, že Homo sapiens vyrobili tieto nástroje a Homo sapiens existovali takto ďaleko na severe Európy pred 45-tisíc rokmi,” tvrdí Elena Zavala, jedna z autorov výskumu.  

Dodáva, že títo ľudia boli pravdepodobne jedny z prvých Homo sapiens v Európe. Výskumníci predpokladali, že tieto nástroje vytvorili Neandertálci. Objav teda mení naše predstavy o tom, čo sa v dávnej minulosti odohrávalo.  

“Potvrdili sme, že úlomky kosti objavené v Nemecku skutočne patrili druhu Homo sapiens. Čo je však zaujímavé, niekoľko odlišných úlomkov z odlišných nálezísk zdieľalo rovnaké mitochondriálne DNA sekvencie. Znamená to, že tieto úlomky patrili buď rovnakému jedincovi alebo príbuzným z matkinej strany. Nový objav teda vieme prepojiť s objavmi pred niekoľkými desaťročiami,” vysvetľuje Zavala.  

Na základe tohto zistenia dokázali autori štúdie rekonštruovať rodostrom prvých Homo sapiens v Európe. Tu zistili, že mitochondriálna DNA sa podobá na 43 až 45-tisíc rokov starú lebku ženy, ktorú objavili v jaskyni Zlatý Kůň v susedných Čechách. Tieto zistenia podnecujú otázku, či išlo o jednu populáciu Homo sapiens. V ďalších štúdiách chcú vedci o niečo lepšie preskúmať vzťahy medzi jedincami, ktorým patrili objavené fragmenty kostí.  

Nová štúdia definitívne potvrdzuje, že Homo sapiens žili na rovnakom území ako Neandertálci pred 45-tisíc rokmi. Zároveň však vieme, že naši predkovia v tejto dobe poznali spôsoby, ako prežiť v chladnom prostredí.  

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre