Čo spôsobilo, že Neandertálci vyhynuli a my nie? Vedci prišli s možným vysvetlením

Neandertálci žili spolu s Homo sapiens na rovnakom území, no neskôr záhadne vymreli. Toto môže byť dôvod, tvrdia výskumníci.

neandrtalec predok cloveka
Zdroj: frantic00 / Shutterstock.com

Keď moderní ľudia opustili Afriku a vydali sa do Európy, na tomto kontinente sa stretli s Neandertálcami, ktorí tu žili už dlhšiu dobu. Z archeologických výskumov vieme, že istý čas tieto dva druhy spolunažívali, no potom nastala drastická zmena. Neandertálci vyhynuli, zatiaľ čo Homo sapiens ďalej prekvital. Na vysvetlenie tohto zániku boli skúmané rôzne hypotézy, ako napríklad kognitívna, adaptívna a kultúrna menejcennosť Neandertálcov. Často spomínanou teóriou rovnako je, že sa asimilovali. Dnes vieme, že časť Neandertálcov sa skutočne krížilo s Homo sapiens, teda nami.

Predpokladá sa, že Neandertálci vymreli pred 30 až 40-tisíc rokmi, no čo presne viedlo k ich vyhynutiu nie je známe. Predchádzajúce výskumy naznačovali, že aj na vrchole svojej éry nebola populácia Neandertálcov veľká, najviac 70-tisíc jedincov. Ako informuje portál Live Science, výskumníci pomerne dlhú dobu teoretizovali o tom, že moderný človek prispel k vyhynutiu Neandertálcov, buď prostredníctvom konfliktu alebo chorôb, na ktoré nemali vytvorenú imunitu.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

“Zmiznutie Neandertálcov je naozaj zaujímavý prípad. Predstavte si ľudí žijúcich tisícročia na území, na ktoré boli dobre prispôsobení. Následne z ničoho nič zmiznú,” opisuje situáciu jedna z autorov novej štúdie, Silvana Condemi.  

Condemi je paleoantropologičkou, ktorá sa výskumu Neandertálcov venuje už dlhú dobu. V rámci novej štúdie spolu s kolegami vytvorili simuláciu, ktorá ukazovala úpadok neandertálskej civilizácie. Do tejto simulácie zahrnuli rôzne faktory, napríklad vojnu, epidémiu či zníženú plodnosť. Veľmi rýchlo si všimli niečo, čo upútalo ich pozornosť.  

Stačila len relatívne malá zmena

Vymretie Neandertálcov prebiehalo veľmi dlhú dobu a tým pádom ho nemôžeme prisúdiť nejakej katastrofickej udalosti. Ak by sa predsa len rozpútala vojna medzi modernými ľuďmi a Neandertálcami, simulácia ukázala, že Homo sapiens by dokázal Neandertálcov vyzabíjať veľmi rýchlo. Konflikt by v žiadnom prípade netrval od 4 do 10-tisíc rokov, čo je predpokladaná časová lína vymretia tohto druhu.  

Autori štúdie si všimli, že ak by plodnosť Neandertálcov jemne klesla, napríklad o 2,7%, potom by bolo skutočne možné, aby títo naši predkovia pomaly vymierali 10-tisíc rokov. Ak by sa plodnosť znížila o 8%, potom by Neandertálci vymreli do 4-tisíc rokov.  

“Naša práca predpokladá, že vymretie Neandertálcov spôsobil jemný pokles v plodnosti najmladších žien. Ide o fenomén, ktorý pracuje v obmedzenom merítku, no postupom času môže mať výrazný dopad,” vysvetľuje Condemi

K zníženiu plodnosti mohlo podľa vedcov prispieť množstvo faktorov. Vo všeobecnosti sú však prvé tehotenstvá mladých matiek rizikovejšie ako druhé tehotenstvá alebo tehotenstvo v trošku staršom veku. Úspešné donosenie dieťaťa si vyžaduje určité množstvo kalórií a ak nemá matka dostatok potravy, tehotenstvo sa môže skončiť neúspešne.  

predkovia ludi Neanderthalci
Zdroj: Gorodenkoff / Shutterstock.com

Neandertálci vyhynuli v období klimatických zmien. Menilo sa prostredie v ktorom žili, čo mohlo viesť k miernemu úbytku jedla a to mohlo zároveň ovplyvniť plodnosť tohto druhu. Autori štúdie dávajú do popredia aj iný nezávislý výskum. Ten tvrdí, že ak by pôrodnosť žien globálne klesla pod určitú hodnotu, ľudstvo by vymrelo do 300 rokov. Tento scenár je síce nepravdepodobný, no ukazuje nám, ako sa situácia môže rýchlo zmeniť. Podobný osud postretol podľa výskumu aj Neandertálcov.  

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre