Hoci naši predkovia vymreli, tak aj napriek tomu, na Zemi existuje viac neandertálskej DNA, než kedykoľvek predtým
Náš obraz o Človekovi neandertálskom sa postupne menil z primitívnych na pomerne vyspelých.
Neandertálci majú v našej histórii špeciálne postavenie. Po prvýkrát vedci tento druh objavili v roku 1856 a odvtedy sa chápanie našich predkov postupne menilo. Spočiatku sa Neandertálci vnímali ako primitívne stvorenia, no s novými dôkazmi sa objavila teória o tom, že mohli byť oveľa vyspelejší, než predpokladáme.
Dnes prevláda názor, že Homo neanderthalensis bol veľmi podobný modernému človeku. Podľa niektorých tvrdení sa tieto dva druhy pomerne často stretávali a krížili sa medzi sebou. Nakoniec však naši predkovia vymreli, zatiaľ čo Homo sapiens prežili a neskôr ovládli celú planétu. Lenže čo sa stalo?
Podľa portálu The Conversation vznikli Neandertálci z nášho skoršieho predka, ktorým bol Homo heidelbergensis. Neandertálcom sa darilo a dokázali sa rozšíriť od Stredomoria až po Sibír. Predpokladá sa, že mali väčšie mozgy ako Homo sapiens a boli inteligentní, no do akej miery je zatiaľ ťažké povedať.
Neandertálci sa živili väčšími zvieratami, rastlinami, hubami, či morskou stravou. Vedeli si vyrobiť nástroje a cudzím pre nich nebolo ani zakladanie ohňa alebo výroba oblečenia zo zvieracej kože. Ako komunita sa starali o svojich starých a slabých členov a dokázali prežiť aj kruté zimy. Počas svojho života sa Neandertálci stretli aj s našimi predkami, človekom rozumným. Predpokladá sa, že žili na jednom kontinente bol po boku najmenej 14-tisíc rokov.
Pred 40-tisíc rokmi však vymreli, zatiaľ čo človek rozumný dokázal prežiť ďalej. Vedcov toto obdobie zaujíma, no zatiaľ nemajú jasnú odpoveď, prečo Neandertálci zmizli z povrchu planéty. Domnievajú sa však, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide o kombináciu viacerých faktorov.
Neprehliadnite
Prečo neandertálci vymreli?
Prvým sú podmienky poslednej doby ľadovej. Tie boli podľa výskumov veľmi dynamické a striedali sa mrazivé obdobia s tými teplejšími. To ohrozilo nielen živočíšne, ale aj rastlinné zdroje potravy. Neandertálci sa museli neustále prispôsobovať. Nepomohol ani fakt, že v žiadnom bode histórie neboli Neandertálci veľkou populáciou. Ich počet nikdy neprekročil niekoľko desiatok tisíc členov.
Ďalším faktorom je to, že žili v komunitách 15 členov, zatiaľ čo skupiny Homo sapiens mali 150 členov. Tak malé komunity sa stávali čoraz viac geneticky neudržateľné. Zároveň sa museli vysporiadať aj s konkurenciou – obzvlášť s našimi predkami, človekom rozumným. Objavujú sa špekulácie, že množstvo Neandertálcov sa neskôr pripojilo k skupinám Homo sapiens.
Lenže ako vedci vedia, že Neandertálci a človek rozumný spolu nielen žili, ale sa aj navzájom krížili? Najpresvedčivejší dôkaz sa ukrýva v našej DNA. Mnoho moderných ľudí z Európy a Ázie majú niečo medzi 1 a 4% neandertálskej DNA. Keďže dnes existuje na svete 8-miliárd ľudí, paradoxne na Zemi existuje viac neandertálskej DNA, než keď tento druh našu planétu obýval.
Zároveň nám dnes slúžia ako akési zrkadlo. Na rozdiel od dinosaurov, ktoré vymreli po náraze obrovského asteroidu, Neandertálci vymierali pomalšie a postupne. Nešťastným na tejto situácii je to, že si nedokázali uvedomiť to, kam cesta po ktorej kráčajú, smeruje. Svojim spôsobom vedci vnímajú akúsi paralelu medzi vymieraním Neandertálcov a tým, čo robíme ako ľudia dnes. Naše správanie podľa niektorých vedie k šiestemu veľkému vymieraniu života na planéte.
Komentáre