SpravodajstvoVeda a výskum

Naši predkovia mohli byť rovnako múdri ako my: Prečo teda trval ich vývoj tak dlho?

Paleontológ Nick Longrich vysvetľuje, že prvý "moderný" človek mohol existovať oveľa skôr, než sa predpokladá.

Kedy sa objavili predkovia, ktorí začali pripomínať moderného človeka? Ak by ste sa pokúšali hľadať odpoveď na túto otázku, zistíte že ide o pomerne náročnú úlohu.

Ani vedci sa nedokážu zhodnúť na presnej odpovedi, pretože existujú dva rôzne spôsoby, ako sa na túto problematiku pozerať, vysvetľuje vo svojom blogu paleontológ Nick Longrich. Fosílie a DNA analýzy nasvedčujú tomu, že anatomicky začali naši predkovia pripomínať človeka už pred 300-tisíc rokmi, no čo sa týka kultúry a moderného správania, to sa objavilo oveľa neskôr, pred približne 50-tisíc rokmi.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Longrich na základe rôznych dôkazov naznačuje, že prví Homo sapiens neboli tak úplne moderní. Dôkazy zároveň poukazujú na takzvaný „veľký skok“ vo vývoji, teda obdobia kedy človek prešiel z relatívne jednoduchých nástrojov na výrobu komplexnejších vecí, napríklad lukov, jaskynných malieb koní alebo sošiek bohov.

Všetky tieto prehistorické artefakty ukazujú využitie predstavivosti a aj určitú formu umeleckého cítenia. Vznik týchto vecí sa rozumie ako obrovský skok dopredu, a bol vyvolaný poslednou fázou evolúcie ľudského mozgu. Fosílie a analýza DNA však naznačujú, že inteligencia typická pre ľudí, sa mohla objaviť už skôr.

Primitívne fosílie druhu Homo sapiens sa objavili v Afrike už pred 300-tisíc rokmi a predpokladá sa, že ich mozog bol rovnako veľký ako náš a možno aj väčší. Pred 200-tisíc rokmi sa tvar lebky stal rovnaký ako u dnešných moderných ľudí a pred 100-tisíc rokmi boli mozgy našich predkov prakticky identické. Ak ich mozog pracoval rovnako, naši predkovia spred 100-tisíc rokov neboli o nič odlišnejší ako my.

Vývoj spoločnosti

Fosílne záznamy však nie sú úplne priamočiare a ponúkajú len hrubé odhady. Niektoré dôkazy dokonca naznačujú že naši predkovia mohli žiť už pred 350-tisíc rokmi. Longrich uvažuje, že všetci žijúci ľudia vychádzajú práve z týchto predkov a zdieľame s nimi určité vlastnosti, ktoré sú pre človeka jedinečné. Z našich predkov vyšlo veľa rôznych kultúr, no v každej možno nájsť určité podobnosti.

Ľudia tancujú, spievajú, zakladajú rodiny a veľké sociálne skupiny. Máme svoje zákony a morálku. Spytujeme sa, aké je naše miesto vo vesmíre. Od kultúry ku kultúre sa tieto vlastnosti môžu líšiť, no každá v určitej forme vykazuje podobné správanie. Longrich verí, že to je znakom našej ľudskosti, ktorú sme zdedili od predkov.

Preto predpokladá, že moderný človek vyšiel z našich predkov žijúcich pred 300-tisíc rokmi. Ako alternatívu vidí teóriu, že pred 65-tisíc rokmi ľudia žili v rôznych kútoch sveta a v približne rovnakom momente začali všetci pripomínať moderného človeka, čo vníma ako veľmi nepravdepodobné.

Našich predkov Longrich vníma inteligenciou na rovnakej úrovni, ako moderných ľudí a zamýšľa sa nad tým, prečo našim predkom trvalo tak dlho vytvoriť komplexnejšie nástroje, ako sú luky, lode alebo iné technológie.

Keď naši predkovia opustili Afriku, dostali sa do lepších podmienok. Za sebou nechali mnohé choroby, čo umožnilo rozšíriť kmene. Ako sa hovorí, viac hláv, viac rozumu a v tomto prípade znamenala väčšia populácia lepšiu možnosť špecializácie. S príchodom novej technológie sa mohol kmeň opäť rozšíriť, čo prinieslo ďalšie pokroky. Postupne vzniklo farmárčenie a spolu s tým aj populačná a zároveň aj kultúrna explózia.

Longrich teda verí, že vývoj človeka sa neukrýval v evolúcii mozgu, ktorá prebiehala oveľa pomalšie ako evolúcia spoločnosti. Rozdiel medzi nami a prvými lovcami-zberačmi je v tom, že dnes nás existuje oveľa viac a sme oveľa lepšie prepojení.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close