Aj naši predkovia sa museli vysporiadať s klimatickými zmenami: Detailná štúdia ukazuje, ako migrovali, aby prežili
Mimoriadne detailná simulácia vedcom ukázala klimatické podmienky za posledné 2-milióny rokov.
Už pomerne dlhú dobu sa experti domnievali, že evolúciu človeka sprevádzali klimatické zmeny, no až donedávna tieto teórie nedokázali potvrdiť. S problémom si však poradili vedci z kórejského inštitútu IBS, ktorý si pomohli modelmi, ktoré vytvorili pomocou superpočítača.
Model simuluje klimatické podmienky Zeme v časovom rozmedzí posledných 2-miliónov rokov. Túto simuláciu následne spojili s obšírnou databázou fosílií a archeologických artefaktov. To im umožnilo zistiť, za akých podmienok ľudia pravdepodobne žili. Zároveň sa im podarilo zistiť aké klimatické podmienky preferovali rôzne druhy človeka. Na základe tohto všetkého dokázali vytvoriť postupne sa vyvíjajúcu mapu možných miest, kde naši predkovia sídlili.
„Odlišné druhy človeka preferovali iné klimatické podmienky, čomu zodpovedali aj ich obydlia. Podarilo sa nám objaviť aj stopy klimatických zmien, ktoré boli vyvolané zmenou v kmitaní zemskej osi a jej obežnej dráhy. Predpokladá sa že tento proces prebiehal od 21 do 400-tisíc rokov,“ vysvetľuje vedúci štúdie, Axel Timmermann.
Vedci prinášajú pomerne solídny model, ktorý otestovali tým, že vek skúmaných fosílií náhodne zamiešali. Ak by podnebie neovplyvňovalo to, kde naši predkovia sídlili, potom by simulácia ukázala vo všetkých prípadoch rovnaké miesta, no to sa nestalo. Vedci tak dokázali potvrdiť, že podnebie vplývalo na sťahovanie troch posledných druhov človeka, Homo sapiens, Homo neanderthalensis a Homo heidelbergensis.
Klimatická zmena
Vo svojej práci zároveň zisťovali, či sa sídla predkov mohli navzájom prekrývať. Nájsť odpoveď na otázku, či jednotlivé druhy prišli v minulosti do kontaktu vedcom umožňuje lepšie popísať evolúciu a prípadné miešanie jednotlivých druhov. Našli niekoľko „kontaktných zón“ z ktorých nakoniec dokázali odvodiť rodokmeň človeka. Podľa neho Neandertálci a Denisovania vznikli z Eurázijskej čeľade Homo heidelbergensis pred 500 až 400-tisíc rokmi. Korene druhu Homo sapiens vedci sledovali až k juhoafrickým koreňom druhu Homo heidelbergensis pred 300-tisíc rokmi.
Ako už bolo spomenuté, vedci vytvorili aj mimoriadne komplexnú simuláciu vyvíjajúceho sa podnebia. Tá si vyžadovala 6 mesiacov nonstop práce a na konci získali vedci model s veľkosťou 500 terabajtov dát.
Neprehliadnite
„Ide o prelomový model zachytávajúci 2-milióny rokov klimatickej evolúcie,“ tvrdí doktor Kyung-Sook Yun, z inštitútu IBS.
Nie sú to len obydlia našich predkov, ktoré sa postupom času menili, ale dokázali sa prispôsobiť aj množstvu dostupnej potravy. Prví predkovia človeka preferovali stabilné klimatické podmienky, čo ich podľa autorov štúdie „uväznilo“ v relatívne úzkych koridoroch. Pred približne 800-tisíc rokmi však nastala výrazná klimatická zmena. Homo heidelbergensis sa dokázal prispôsobiť rôznym typom potravy a to im umožnilo túlať sa po celom svete. Práve tomuto druhu sa podarilo dostať sa do vzdialených kútov Európy a východnej Ázie.
Komentáre