Ľudia sa s Neandertálcami krížili oveľa skôr, než sa predpokladalo: Výskum opisuje prastarú líniu Homo sapiens, ktorá Afriku opustila skorej
Množstvo dôkazov nám naznačuje, že kedysi dávno došlo k páreniu dvoch druhov, Homo sapiens a Neandertálcov. To sa podľa novej štúdie udialo oveľa skôr.
Moderný človek, teda druh Homo Sapiens, migroval do Eurázie pred približne 75-tisíc rokmi. Keď dorazili na toto nové územie, objavili Neandertálcov, s ktorými podľa najnovších výskumov žili v blízkom kontakte a s najväčšou pravdepodobnosťou sa tieto dva druhy medzi sebou krížili.
Dôkazom je aj časť neandertálskej DNA, ktorú si so sebou nesieme dodnes. Výskumníci z Penn State University však zistili, že v čase, kedy sa moderní ľudia a Neandertálci krížili, už v sebe Neandertálci mali časť DNA, ktorá pochádzala z oveľa staršieho stretnutia s modernými ľuďmi. Autori štúdie v práci ukazujú, že pred približne 250-tisíc rokmi do Eurázie migrovala prastará línia moderných ľudí, kde sa krížili s Neandertálcami medzi tým, ako väčšina Homo sapiens žila v Afrike.
Táto línia človeka postupom času vyhynula, no ich odkaz ostal ukrytý v DNA Neandertálcov. Jeden z autorov štúdie, Alexander Platt, tvrdí, že časť moderných ľudí mohla migrovať do Európy a Ázie pred 250 až 270-tisíc rokmi. Túto populáciu možno považovať za našich “bratrancov”.
“Táto skupina jedincov opustila Afriku a usídlila sa na území Eurázie. Títo ľudia sa na nás podobali viac než Neandertálci,” tvrdí Platt.
Výskumníci k tomuto názoru dospeli tak, že porovnali gény Neandertálcov s génmi moderných domorodých obyvateľov subsaharskej oblasti. Štúdia zároveň vyzdvihuje dôležitosť zahrnúť do genetických výskumov aj etnicky a geograficky diverzné populácie. Ako autori vysvetľujú ďalej, väčšina kríženia Neandertálcov a moderných ľudí sa odohrala v Eurázii. Predpokladá sa preto, že neandertálske gény budú v oblasti subsaharskej Afriky obmedzené.
Časť Homo sapiens opustila Afriku skôr
V rámci štúdie ale vedci zistili, že viacero populácií obsahovalo časť DNA, ktorá pripomína tú neandertálsku. Výskumníci nedokázali povedať ako sa DNA dostala do týchto populácií. Možnosťou je, že pochádza z moderných ľudí, ktorí opustili Afriku, v Eurázii sa krížili s Neandertálcami a následne sa vrátili domov. Rovnako možné je, že táto DNA vznikla starším stretom medzi týmito dvoma druhmi. Nie je jasné ani to, či je táto DNA medzi subsaharskými populáciami rozšírená, alebo ide skôr o výnimku.
Neprehliadnite
Výskumníci však získali gény 180 jedincov, ktorí pochádzali z 12 odlišných populácií. V prípade každého genómu výskumníci identifikovali neandertálsku DNA. V rámci nej hľadali, či patrila skutočne Neandertálcom alebo sa len na ňu podobá. Tento výskum odhalil vo všetkých subsaharských populáciách neandertálsku DNA. Výskumníci naznačujú, že táto DNA môže byť rozšírená aj v týchto populáciách.
Vo väčšine prípadov táto DNA pochádza z prastarej línie moderných ľudí, ktorí predali svoju DNA Neandertálcom pred približne 250 až 270-tisíc rokmi. Výskumníci vysvetľujú, že Neandertálska DNA v tele moderného človeka nie je až tak dobrá, ako by mohla byť.
“Neandertálska alela môže fungovať výborne v Neandertálcovi, no ak ju namontujete do moderného človeka, môže spôsobiť problémy,” vysvetlil Platt.
Hoci moderní ľudia majú časť neandertálskej DNA, evolúcia pomaly ale isto tieto gény odstraňuje.
Komentáre