Za kríženie sa s Neandertálcami ľudia zaplatili vysokú daň: Dôsledky pozorujeme aj dnes!
Čoraz viac dôkazov naznačuje, že moderní ľudia a Neandertálci si boli mimoriadne blízky. Čo nás to ale stálo?
Za posledných desať rokov sme sa dozvedeli, že spolunažívanie človeka neandertálskeho a človeka rozumného bolo oveľa komplexnejšie, než si ktokoľvek predstavoval. Homo neanderthalensis bol oveľa inteligentnejším druhom, než sa čakalo a pomerne často s moderným človekom spolupracoval a spolunažíval.
Interakcia nášho druhu s Neandertálcami bola hlbšia aj v tom, že tieto druhy sa mohli medzi sebou krížiť a čoraz viac dôkazov nasvedčuje tomu, že tak aj naozaj bolo. Ako však vysvetľuje portál The Conversation, do akej miery kríženie prebiehalo, alebo aké boli presné okolnosti ostáva zahalené rúškom tajomstva a na tieto otázky sa nám možno nikdy nepodarí nájsť odpoveď.
Dnes ale vieme, že približne 1,5 až 2,1% nášho genómu pochádza od Neandertálcov. Predpokladá sa, že ľudia z východnej Ázie majú viac neandertálskej DNA, ako iný. Predpokladá sa, že obyvatelia východnej Indonézie, Novej Guinei a Austrálie môžu mať od 4 až do 6% DNA od záhadného druhu Denisovanov.
O Denisovanoch toho zatiaľ veľa nevieme. Archeologické výskumy našli len niekoľko kosti z prstov a jeden zub, tisíce kilometrov od Novej Guinei, na ľadovej Sibíri. Na základe analýz DNA však vieme, že sa kríženie odohralo v tejto tropickej krajine, nie tam, kde sa nálezy objavili. Predpokladá sa, že toto kríženie sa odohralo pred 44-tisíc rokmi.
„Je zábavné premýšľať o našom prekvapivo zmiešanom dedičstve ako druhu. Ale toto všetko má aj vážnu stránku. Dedičstvo kríženia je veľmi reálne a zdá sa, že vysvetľuje niekoľko moderných chorôb a tiež niektoré dosť nepríjemné choroby.“
Hoci neandertálska DNA ponúka fascinujúci pohľad do minulosti, v skutočnosti sa spája s niekoľkými vážnymi problémami, ktorým ako spoločnosť čelíme. Ako vysvetľuje The Conversation, neandertálska DNA sa spája s vyšším rizikom porúch nálad, depresie, nadváhy či infekcie horných dýchacích a močových ciest. Niektorí vedci sa domnievajú, že táto DNA môže mať vplyv aj na to, či fajčíme.
Neprehliadnite
Riziká párenia sa s Neandertálcami
Nezáväzné radovánky so sebou prinášajú mnohé riziká aj dnes a v minulosti tomu nebolo inak. Okrem pohlavne prenášaných infekcií a chorôb sme mohli „získať“ aj parazitov, napríklad voš šatovú. Existuje niekoľko druhov vší, no tento je jedinečný pre ľudí a šíri sa blízkym kontaktom s inou osobou. Vši zároveň môžu prenášať aj mnoho smrteľných baktérií, napríklad týfus.
Moderné genetické analýzy naznačujú, že jeden z dvoch druhov vší, ktoré nás dnes napádajú, vznikol pred viac ako miliónom rokov kvôli druhu, ktorý bol podobný modernému človeku. Dnes vieme, že sa na nás Neandertálci podobali viac, než sme pôvodne mysleli, a že sa mohli s moderným človekom krížiť. Hoci treba uviesť, že dnes presne ešte nevieme, v akej miere sme sa krížili s našim príbuzným druhom, tak experti sa domnievajú, že sme mohli vši zdediť po nich.
„Voľba, ktorú urobili naši predkovia, aby sa krížila s neandertálcami, Deniosvanmi a pravdepodobne mnohými ďalšími archaickými bratrancami, nám zanechala hlboké dedičstvá, o ktorých sa len začíname učiť.“
Medzi najbežnejšie prenášanú pohlavnú infekciu patrí Ľudský papilomavírus a vedci sa domnievajú, že aj ten sme získali od Neandertálcov. Od čias spolunažívania s Neandertálcami sme si odniesli veľa, no nie všetko možno považovať za dobré. Papilomavírusy sa totiž môžu spájať až s 5% všetkých typov rakovín na svete.
Komentáre