Kedy človek a Neandertálci začali kráčať svojou vlastnou evolučnou cestou? Bolo to oveľa neskôr, než sme doteraz predpokladali
Nová štúdia naznačuje, že oddelenie človeka a Neandertálcov od posledného spoločného predka nastalo neskôr, než predpokladáme.
V posledných rokoch sa naša predstava o Neandertálcoch podstatne zmenila. Kedysi sme ich vnímali ako primitívnych jaskynných ľudí, no v skutočnosti mohli byť človeku viac podobní, ako sme si mysleli.
Archeologické dôkazy naznačujú, že Neandertálci mali svoju vlastnú kultúru a spôsob života sa viac podobal na sofistikovanejší spôsob života Homo sapiens. Niektorí vedci dokonca naznačujú, že Neandertálci a Homo sapiens neboli dvoma odlišnými druhmi, ale jedným druhom človeka.
Najnovší výskum, publikovaný v BMC Genomic Data, naznačuje, že Homo sapiens sa predsa len od Neandertálcov evolučne oddelili, no oveľa neskôr, než sa odhadovalo. Autori štúdie tvrdia, že toto rozdelenie nastalo pred 408-tisíc rokmi.
“V našej práci sa snažíme zistiť čas, kedy na Zemi ešte existoval posledný spoločný predok človeka a Neandertálcov. K dosiahnutiu týchto výsledkov sme využili sekvencie genómov oboch druhov a známy fylogenetický strom,” píšu autori štúdie.
Fosílne dôkazy naznačujú, že Neandertálci sa od Homo sapiens líšili výraznými telesnými charakteristikami. Neandertálci boli celkovo menší a zavalitejší, pričom mali širšiu panvu a ťažšie kosti. Aj napriek fyzickým rozdielom ale boli správaním a kultúrou podobní modernému človeku. Ako sme už spomenuli, Neandertálci poznali umenie, dokázali sa prispôsobiť novým problémov a mali vysokú inteligenciu. Niektoré dôkazy naznačujú, že svojich mŕtvych pochovávali rovnako ako my, čo naznačuje, že mali nejakú formu emócií.
Oddelenie sa od spoločného predka
Čo sa týka posledného spoločného predka, vo vedeckej komunite už dlho prevláda diskusia o tom, kedy tento predok mohol žiť. Doba existencie posledného spoločného predka zároveň vyznačuje dobu, kedy sa moderní ľudia a Neandertálci od seba definitívne oddelili a išli svojou vlastnou evolučnou cestou. Autori novej štúdie zistili, že Homo sapiens sa od Neandertálcov mohol oddeliť pred 408-tisíc rokmi, čo je prekvapivo neskoro, tvrdí IFL Science.
Neprehliadnite
Autori štúdie ale priznávajú, že ich odhad je čisto matematický a nezahŕňal priamo žiadnu prácu archeológov alebo paleoantropológov. Napriek tomu výsledky súhlasia s ďalšími vedeckými prácami, podľa ktorých sa oddelenie odohralo oveľa neskôr, než sa predpokladalo.
“Náš model ponúka vyššiu presnosť, obzvlášť ak hovoríme o skorších spoločných predkoch, napríklad poslednom spoločnom predkovi šimpanzov a ľudí. V prípade Neandertálcov usudzujeme, že oddelenie moderných ľudí nastalo pred približne 408-tisíc rokmi,” píšu autori štúdie.
Niektoré iné štúdie naznačujú, že sa ľudia od Neandertálcov oddelili pred 500 alebo 650-tisíc rokmi. Predchádzajúce štúdie naznačovali, že toto oddelenie nastalo až pred 800-tisíc rokmi. Aj napriek rozdeleniu sme s Neandertálcami veľmi podobní. Geneticky sme na 99,7% rovnakí a archeologické dôkazy naznačujú, že moderní ľudia žili s Neandertálcami na jednom území a dokonca sa medzi sebou krížili.
Neandertálske gény prevládajú najmä v ľuďoch európskeho pôvodu. Tí majú až 2% neandertálskej DNA. Tieto gény môžu ovplyvňovať napríklad veľkosť našich nosov alebo odolnosť voči virálnym infekciám.
Komentáre