Zdravý životný štýl zahŕňa veľa faktorov, no dostatok spánku je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Dospelý človek by si mal počas noci dopriať sedem až deväť hodín spánku.
Ak pravidelne ponocujeme, vystavujeme sa vyššiemu riziku srdcovocievnych ochorení, neurodegeneratívnych ochorení, obezity a depresie. Samozrejme že sú aj prípady kedy človek ide spať skoro, no počas noci sa častokrát budí, alebo sa jednoducho nevyspí dobre. Nová štúdia výskumníkov z University of Portsmouth ukázala, že krátkodobý nedostatok spánku môže znížiť náš kognitívny výkon, čo sa prejavuje zhoršenou pozornosťou, úsudkom či náladou. Zároveň ale ukazujú, ako si môžeme v takejto situácií pomôcť.
Zlým nociam sa nevyhne väčšina z nás. Ak žijete v paneláku, môže vás budiť hlučný sused alebo sa vám mohlo prisniť niečo, čo vás vytrhlo zo spánku. Tak, či onak, výsledok je, že sa ráno zobúdzame unavení, podráždení a nepripravení na deň, ktorý nás čaká. Štúdia ale hovorí, že 20 minútami cvičenia môžeme pomôcť nakopnúť mozog a zmierniť príznaky únavy.
“Viaceré existujúce výskumy naznačujú, že fyzická aktivita nám pomáha udržiavať náš kognitívny výkon. Naša práca je však prvou, ktorá dokázala, že cvičenie pomáha aj pri čiastočnej alebo plnej spánkovej deprivácii,” vysvetľuje doktor Joe Costello, jeden z autorov štúdie.
Nedostatok spánku vytvára na naše telo stres, ktorý nám neprospieva. V rámci štúdie autori vysvetľujú, že cvičenie pomáha tento stres zmierniť. V rámci štúdie vedci vykonali dva experimenty. Do nich sa dokopy zapojilo 24 dobrovoľníkov. Prvý experiment skúmal dopad čiastočnej spánkovej deprivácie a druhý dopad úplnej spánkovej deprivácie a hypoxie, teda zníženému prísunu kyslíka. V oboch prípadoch dobrovoľníci prešli 20 minútovým cvičením na stacionárnom bicykli. V oboch prípadoch dobrovoľníci zaznamenali zlepšenie kognitívneho výkonu.
20 minút cvičenia pomôže hocikomu
Výskumníci zároveň upozorňujú, že cvičiť netreba ľahko, no zároveň to netreba preháňať. Ak by dobrovoľníci cvičili ťažšie alebo dlhšie, zo samotného cvičenia by sa stal ďalší stres pre telo a zhoršil by sa stav po zlom spánku. Autori si všimli, že negatívne účinky zlého spánku neboli medzi dobrovoľníkmi konzistentné. Vysvetľujú to, že niekto môže byť odolnejší na nedostatok spánku ako iní ľudia. Pozitívne účinky mierneho cvičenia sa však objavili vo všetkých prípadoch.
“Naša štúdia podporuje myšlienku, že pohyb je liekom pre telo aj mozog,” hovorí Costello.
Autori štúdie predpokladali, že cvičenie pomôže nášmu kognitívnemu výkonu tak, že do mozgu nahrnie viac krvi a tým pádom aj kyslíka. Ukázalo sa však, že priaznivý dopad cvičenia sa objavil aj v miestnosti s menším obsahom kyslíka, čo vedcov prekvapilo. Tvrdia, že cvičenie nás môže nakopnúť sčasti aj prúdením krvi do mozgu, no môžu tam hrať úlohu aj faktory ako lepšia regulácia hormónov či motivácia.
