Lekári stále upozorňujú, že sedavý životný štýl, ktorému sa bohužiaľ mnohí nevyhneme, je to najhoršie, čo môžeme pre naše zdravie urobiť. Netreba na to vedca, aby sme zistili že pravidelná fyzická aktivita môže nášmu zdraviu pomôcť, no v rámci novej štúdie výskumníci z University College London zistili, že oproti sedeniu je prakticky každá aktivita pre nás prospešnejšia, dokonca aj taká, ktorá by vás vôbec nenapadla.
Nová štúdia je prvá, ktorá skúma ako môžu rôzne formy pohybu za 24 hodín ovplyvniť zdravie nášho srdca. Sedavý životný štýl totiž výrazne zvyšuje riziko srdcovocievnych ochorení, ktoré sú stále vedúcou príčinou predčasnej smrti. Odhaduje sa, že v roku 2021 jeden z troch ľudí umrel dôsledkom nejakého srdcovocievneho ochorenia. Od roku 1997 sa počet ľudí trpiacich srdcovocievnymi ochoreniami zdvojnásobil a toto číslo bude ešte rásť.
Autori štúdie analyzovali dáta šiestich vedeckých prác, ktoré dokopy pracovali s viac ako 15-tisíc ľuďmi. Dobrovoľníci nosili merač aktivity na stehne po dobu 24 hodín a prešli tiež vyšetrením srdca. Následne porovnávali rôzne formy aktivity, od stredne náročného až náročného cvičenia, po ľahkú aktivitu, státie či spánok a následne ich porovnávali so sedavým životným štýlom.
Následne zisťovali, čo by sa stalo, ak by dobrovoľníci vymenili čas strávený sedením za jednu z vyššie spomínaných aktivít. Samozrejme, že stredne intenzívne až intenzívne cvičenie malo na zdravie srdca najväčší vplyv. Tu stačilo len päť minút cvičenia. Najzaujímavejším zistením štúdie je, že aj spánok je v tomto prípade pre naše srdce lepší, než čas strávený sedením.
Aj spánok je lepší než sedenie, pomôcť však môže každý typ aktivity
Autori štúdie dopĺňajú, že fyzická aktivita stále ostáva najlepšou možnosťou ako zlepšiť zdravie nášho srdca a znížiť riziko srdcovocievnych ochorení. Tu zároveň platí, že ak sa človek doteraz nevenoval prakticky žiadnej fyzickej aktivite, akákoľvek zmena k aktívnejšiemu štýlu bude preňho mať pozitívnejší účinok ako u človeka, ktorý je počas dňa aktívnejším.
“Najpozitívnejšie účinky sme pozorovali, ak človek nahradil sedenie nejakou fyzickou aktivitou. Môže si ísť zabehať, prejsť sa alebo kráčať po schodoch. Ide o akúkoľvek aktivitu, ktorá zrýchli náš tep a dýchanie, hoci len na pár minút,” tvrdí Jo Blodgett, jeden z autorov štúdie.
Pomáha každá forma aktivity, no môže sa líšiť v čase. Behanie alebo iná forma cvičenia prinesie priaznivé zmeny najrýchlejšie, no pomáha aj obyčajné státie, hoci tu zmeny pozorujeme na dlhšej časovej škále. Autori štúdie navrhujú napríklad vymeniť sedenie za pracovným stolom za prácu v stoji. Hoci ide o veľmi miernu aktivitu, ak si postojíme každý pracovný deň dve-tri hodinky, postupne sa to nazbiera.
Autori štúdie si uvedomujú, že zmeniť svoj životný štýl zo dňa na deň je mimoriadne náročné. Radia, že najdôležitejšie zmeny sú tie, ktoré vieme uplatniť dlhodobo. Nemusíme teda hneď ísť do posilňovne a začať dvíhať ťažké váhy. Ak nám robí aktivita problémy, na začiatok stačí napríklad prechádzka okolo paneláku alebo domu pred alebo po práci
