Nová štúdia, publikovaná v American Heart Association, nám ukazuje, ako hnev vplýva na naše celkové zdravie.
Určite aj vy poznáte tie chvíle, kedy sa v nás na chvíľu vzbudí hnev, či už kvôli niečomu, čo sa stalo alebo tým, že si spomenieme na nejaký zážitok z minulosti. Výskum vedcov ukázal, že takéto návalové, ale krátke momenty hnevu, môžu zvýšiť riziko srdcových problémov.
“Krátkodobé momenty hnevu môžu negatívne ovplyvniť schopnosť našich žíl a ciev uvoľniť sa, čo je mimoriadne dôležité pre dobrý krvný obeh,” píšu autori štúdie.
Už predchádzajúce výskumy odhalili, že ak sa naše žily a cievy nedokážu uvoľniť, môže to viesť ku vzniku aterosklerózy. Tá ďalej vedie k vyššiemu riziku srdcových problémov alebo mŕtvice.
“Pozorovacie štúdie odhalili prepojenie medzi negatívnymi emóciami a infarktom, či inými srdcovocievnymi problémami. Najbežnejšou negatívnou emóciou je hnev, no existuje niekoľko vedeckých prác, ktoré hovoria aj o smútku alebo úzkosti. Aj tieto emócie môžu prispievať k vyššiemu riziku infarktu, no to nie je zatiaľ jednoznačné,” tvrdí vedúci štúdie, Daichi Shimbo.
V novej práci sa preto vedci rozhodli zamerať sa práve na tieto negatívne emócie. Ukázalo sa, že najmä hnev má zlý vplyv na funkciu krvného obehu, v porovnaní s neutrálnymi emóciami. Smútok alebo úzkosť nemali pozorovateľný vplyv. Experiment zahŕňal 280 dospelých ľudí, ktorým vedci náhodne udelili jednu zo štyroch úloh.
Čo nám ukázal experiment?
Po dobu ôsmich minút si museli vybaviť spomienku ktorá ich nahnevala, spomienku vyvolávajúcu úzkosť, alebo museli čítať depresívne vety či rátať opakovane od 1 do 100. Vedci vyšetrili funkciu krvného obehu pred a po experimente. Hľadali stopy narušeného rozširovania ciev, známok poškodených buniek alebo zníženej schopnosti buniek opraviť sa.
Zároveň vykonali niekoľko ďalších testov po experimente a jeden počas neho. Výsledky vedcom ukazujú, že dobrovoľníci, ktorí si vybavili spomienku, ktorá ich nahnevala, mali narušenú schopnosť rozšírenia ciev až 40 minút po experimente. Po tejto hranici už nebolo narušenie viditeľné.
“Pozorovali sme, že hnev môže viesť k dysfunkcii ciev, hoci zatiaľ nevieme povedať, prečo tieto zmeny nastávajú,” hovorí Shimbo.
Výskumníci chcú v práci ďalej pokračovať. V nasledujúcich štúdiách sa pokúsia zistiť, prečo práve táto emócia na nás vplýva týmto spôsobom. Následne môžu nájsť spôsoby, ako pomôcť ľuďom so zvýšeným rizikom srdcovocievnych ochorení.
Štúdia zároveň pridáva ďalšie dôkazy do prevládajúceho názoru, že aj naša mentálna pohoda alebo nepohoda vplývajú na naše zdravie. Vedci sa domnievajú, že intenzívne a akútne emócie, napríklad hnev alebo aj stres, môžu zvyšovať riziko srdcovocievnych ochorení. Napríklad sledovanie finále majstrovstiev sveta vo futbale alebo hokeji môže u fanúšikov viesť k vytvoreniu srdcovej arytmie, kvôli stresu, ktorý zážitok zo sledovania zápasu vyvoláva.
