Výskumníci z University of Toronto v rámci novej štúdie opísali fosíliu primáta spred približne 8,7-miliónov rokov. Táto fosília naštrbila dlho akceptované teórie o človeku a našom pôvode.
Nové dôkazy prinášajú teóriu o tom, že predkovia afrických primátov a ľudí mohli najskôr žiť v Európe a až neskôr migrovali do Afriky, pred približne siedmimi až deviatimi miliónmi rokov. Túto teóriu otvárajú dôkazy získané štúdium nového druhu primáta, ktorý vedci pomenovali Anadoluvius turkae a objavili ho, ako už aj názov naznačuje, v Turecku.
“Naše dôkazy naznačujú, že hominini žili v západnej a centrálnej Európe. Čo viac, strávili tam viac ako päť miliónov rokov. Počas tohto obdobia sa vyvíjali a neskôr sa začali šíriť smerom na východ, najprv do stredozemia, neskôr až do Afriky. Ich sťahovanie zapríčinili meniace sa klimatické podmienky, napríklad úbytok lesných plôch,” vysvetlil David Begun, vedúci nového výskumu.
Z primáta, ktorého vedci študovali, sa zachovala čiastočná lebka, ktorú objavili archeológovia ešte v roku 2015. Táto lebka si zachovala tvárovú štruktúru a predok dutiny, kde bol uložený mozog. Lebku možno považovať za pomerne zachovalú, čo vedcom umožnilo vykonať detailnú štúdiu jej pôvodu. Autori štúdie v rámci výskumu odhaľovali evolučné vzťahy.
Evolučné počiatky človeka v Európe?
Anadoluvius sa veľkosťou a váhou ponášal na väčšieho šimpanza, teda vážil približne 50-60 kg. Na šimpanza je to veľká váha, ktorá sa približuje skôr samici gorily s váhou 75-80 kg. Autori výskumu predpokladajú, že tento primát obľuboval život v suchom lese a veľa času mohol tráviť na zemi, nie v korunách stromov.
“Nenašli sme žiadne končatiny. Život na zemi odhadujeme len z toho, čo nám prezradila čeľusť a zuby. Zároveň berieme aj do úvahy, aké živočíchy sme našli vedľa tohto tvora a v akom prostredí sa fosília nachádzala. Z toho vieme povedať, že Anadoluvius pravdepodobne žil v relatívne otvorenom priestranstve, nie ako dnes žijúce primáty. Skôr sa toto prostredie podobalo na prostredie, v akom žili naši najstarší ľudskí predkovia,” tvrdí Begun.
Autori štúdie tiež predpokladajú, že s primátmi nažívali živočíchy ako napríklad žirafa, nosorožec, zebry, slony, hyeny či levy. Neskôr sa tieto živočíchy presúvali z Európy smerom na východ až do Afriky. Štúdia prináša nový pohľad na evolúciu človeka, no mnohí nechcú upustiť od akceptovanej teórie, že primáty a ľudia sa objavili a vyvíjali sa výhradne v Afrike. Výskumníci stále nachádzajú ostatky homininov v Európe a Anatólii, no v Afrike sa začali objavovať až pred 7-miliónmi rokov.
Vedci teda prinášajú hypotézu, ktorá nám hovorí, že hominini vznikli v Európe a až neskôr sa spolu s mnohými ďalšími cicavcami presunuli do Afriky. Tento presun nastal niekedy pred siedmimi až deviatimi miliónmi rokov.
