Mnoho rodičov to pozná. Ako vychovávajú svoje deti, tak jedného dňa sa zobudia, a ich ratolesti sú „o hlavu“ vyššie. Hovoríme konkrétne o rastových skokoch počas puberty. Dlho sme si mysleli, že tento fenomén je typický len pre ľudí, no zdá sa, že nie sme v zvieracej ríši tak výnimoční, ako sme si doposiaľ mysleli, hovoria vedci German Primate Center.
Dlhé roky prevládala vo vedeckej komunite myšlienka, že skokový nárast dĺžky tela človeka počas dospievania (vrátane priberania na hmontosti) je jedinečným evolučným znakom, ktorý nie je prítomný u iných primátov. No nedávna štúdia, ktorá sa pozerala primárne na bonobov (pozn. redakcie: ide o druh šimpanzov, s ktorým máme spoločných predkov), mení naše doterajšie vedomosti.
Nie sme medzi primátmi tak výnimoční, ako sme si doposiaľ mysleli
Vedci k tomuto záveru prišli potom, ako sledovali niekoľko fyziologických ukazovateľov súvisiacich s rastom hmotnosti a dĺžky tela a pubertou u 258 bonobov žijúcich v ZOO.
„Zistili sme výrazné nárasty telesnej hmotnosti a dĺžky tela u oboch pohlaví.“, konštatujú výskumníci. „Krivky rastu hmotnosti a dĺžky korešpondovali navzájom a so vzormi hladín testosterónu a IGFBP-3, ktoré sa podobajú prudkým nárastom hormónov v puberte u ľudí,“, hovorí prvý autor Andreas Berghänel.
Nižšie vo videu si môžete pozrieť, ako vedci merali dĺžku kostí.
Trajektórie rastu a skoky rastu sú podobné aj u iných primátov
Výskumníci svoje zistenia aplikovali aj na ďalšie vedecké práce iných druhov primátov a zistili, že prudký rast výšky a naberanie hmotnosti, nie je špecifická vlastnosť len ľudí a bonobov, no aj ďalších druhov primátov. Výskumníci boli schopní porovnať ich zistenia s 13 ďalšími druhmi primátov, pričom pri 9 z nich (buď pri samcovi, samičke alebo oboch pohlaví) sa podarilo identifikovať podobné vzorce rastu ako u dospievajúcich ľudí. Zvyšné štyri druhy primátov vykazovali konštantný rast.
„Naše údaje navyše ukazujú, že vzorce podobné ľudskému rastu v telesnej hmotnosti a dĺžke tela v procese dospievania existujú nielen u bonobov, ale pravdepodobne aj u mnohých iných primátov.“, zhrňuje Verena Behringerová.
Na štúdii pracovali vedci z viacerých inštitúcií, konkrétne z Odisee University of Applied Sciences, Centra pre výskum a ochranu zoologickej záhrady v Antverpách, Antverpskej univerzity, Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu a správanie zvierat a Inštitútu kognitívnych vied na Univerzite v Osnabrücku.
