V rámci nového výskumu vedci z Baylor College analyzovali genómy 233 druhov primátov a našli niekoľko kľúčových vlastností, ktoré poukazujú na vývoj tohto radu cicavcov, konzerváciu biodiverzity, ale aj na ľudské choroby.
Práca pokrýva takmer polovicu existujúcich druhov primátov. Do štúdie sa zapojili vedci z 24 krajín a dokopy analyzovali až 809 jedincov z 233 druhov. Podarilo sa im odkryť niekoľko variant v DNA sekvenciách, ktoré poskytnú viac informácií o evolúcii nielen primátov, ale aj človeka. Vytvorili nástroje, ktoré by v budúcnosti mohli pomôcť lepšie predpovedať patogénne varianty u ľudí.
„Keď vyšetrujeme genómy primátov, neučíme sa len o skúmaných druhoch, no zároveň dokážeme dať ľudskú genetiku do komparatívneho kontextu. To nám poskytuje viac informácií o našej evolúcií a zdraví,“ vysvetlil vedúci štúdie, doktor Jeffrey Rogers.
Primáty sa vyznačujú veľkou genetickou diverzitou. Výskum tejto diverzity je mimoriadne dôležitý pre pochopenie evolúcie človeka, rovnako ako aj zachovanie dnes žijúcich druhov. Autorom sa podarilo zistiť ktoré druhy primátov sú najviac ohrozené a zároveň identifikovali najefektívnejšie stratégie, pomocou ktorých možno tieto druhy zachrániť. Autori zisťujú, že Pavián babuín je prvým primátom, ktorý získal genetickú informáciu z troch odlišných rodokmeňov. Evolučná dynamika tohto druhu naznačuje, že aj naši predkovia mohli vykazovať podobnú komplexnosť.
Vedci objavili dokopy 4,3-milióny mutácií z ktorých len 6% nemožno považovať za rizikové. Zvyšných 94% by mohlo hrať nejakú úlohu pri ľudských ochoreniach.
„Zistili sme, že ak nejak mutáciu nenájdeme v genóme primáta, potom je veľmi pravdepodobné, že zapríčiní ochorenie u ľudí,“ tvrdí Kyle Farh, spoluautor štúdie.
Čo nás robí ľuďmi?
Autori štúdie využili umelú inteligenciu na to, aby predpovedali rizikovosť rôznych mutácií. Zároveň ale o polovicu znížili počet genetických mutácií, ktoré sa doteraz považovali za špecificky ľudské. Jedinečné mutácie môžu byť kľúčom k pochopeniu toho, čo nás robí ľuďmi. Na túto otázku sa pokúšajú nájsť odpoveď vedci z celého sveta.
12. mája sa objavila štúdia, podľa ktorej môžu v našej jedinečnosti hrať dôležitú úlohu chýbajúce gény, ako tie jedinečné.V práci autori zistili, že počas našej evolučnej histórie ľudia stratili približne 10-tisíc fragmentov genetickej informácie. To môže byť práve tou charakteristikou, vďaka ktorej sme sa mohli ako druh vyvinúť do dnešnej podoby. Autori štúdie vysvetľujú, že to čo nám chýba môže byť pre vývoj človeka rovnako dôležité ako to, čo nám postupom času pribudlo.
Človek sa dokázal dostať od primitívnych jaskynných ľudí až k civilizácií, akú vidíme dnes okolo seba. Ide o impozantnú evolučnú cestu a vedci sa snažia pochopiť, prečo to bol práve človek, ktorý ovládol planétu. Vedci pomaly nachádzajú ďalšie časti skladačky a možno už čoskoro nájdeme odpoveď.
