Jednou z kľúčových vlastností ľudskej reči je schopnosť spojiť slová do zložitejších fráz, aby takto zlúčené slová dávali zmysel. Schopnosť rozprávať je pre nás tak prirodzenou, že len málokedy rozmýšľame nad tým, že by sme neboli schopní týmto spôsobom medzi sebou komunikovať. Je však nejasné, odkiaľ táto schopnosť pochádza alebo ako sa vyvinula. No nový výskum vnáša do tejto problematiky viac informácií.
Šimpanzy, naši najbližší žijúci príbuzní, produkujú rôzne vokalizácie na riadenie svojho spoločenského a ekologického života a v niektorých situáciách tieto výzvy kombinujú do väčších sekvencií. Výskumníci z Univerzity v Zurichu dokázali prostredníctvom kontrolovaných experimentov so šimpanzmi v Ugande, že tieto kombinácie zvukov sú pochopené šimpanzmi a nie sú náhodné.
Podobne ako u ľudí, aj šimpanzy spájajú vokalizácie do väčších komunikačne zmysluplných štruktúr. Vedci z UZH naznačujú, že táto schopnosť môže byť ľudí evolučne staršia, ako sa pôvodne predpokladalo.
Šimpanzy najviac reagujú na kombinácie volaní
„Keď sú šimpanzy prekvapení, vydávajú „alarm-huu“, a keď sa snažia rekrutovať rovnocenných jedincov počas agresie alebo lovu, vydávajú „waa-bark“,“ hovorí Maël Leroux, doktorand na katedre porovnávacej jazykovedy na UZH, ktorý viedol štúdiu. „Naše pozorovania naznačujú, že šimpanzy kombinujú tieto výzvy, keď sú vystavení hrozbe, pri ktorej je výhodné získať pomoc od skupiny, ako napríklad pri stretnutí sa s hadom, ale doteraz chýbalo experimentálne overenie.“, dopĺňa.
Výskumníci preto vystavili šimpanzov rôznym modelovým situáciám a sledovali ich reakcie s cieľom vyvolania ďalšej interakcie. Šimpanzy najviac reagovali na kombinácie zvukov „alarm-huu“ a „waa-bark“ ako keď zneli samostatne. To naznačuje, že ak nastala situácia, ktorá si vyžaduje náhlu reakciu, resp. pomoc ďalších členov skupiny, tak šimpanzy úmyselne zmenili zvuky, ktoré vydávali s cieľom, aby ostatní členovia svorky prišli na pomoc. Inými slovami, pomocou kombinácie zvukov medzi sebou komunikovali.
„Toto má zmysel, pretože hrozba, ktorá potrebuje rekrutáciu, je urgentná udalosť a naznačuje, že šimpanzy naozaj kombinujú význam jednotlivých volaní,“ dodáva posledný autor štúdie a profesor UZH Simon Townsend.
Zárodok reči vznikol najmenej 6 miliónov rokov dozadu
Dôležitým dôsledkom nových zistení je možný prínos k pochopeniu evolučných koreňov zložitosti jazyka, ktorým sme si prešli aj my.
„Ľudia a šimpanzy sa naposledy stretli so spoločným predkom pred približne 6 miliónmi rokov. Naše údaje teda naznačujú, že schopnosť spojiť významné vokalizácie je potenciálne starou aspoň 6 miliónov rokov, ak nie ešte staršia,“ hovorí Townsend. „Tieto údaje poskytujú zaujímavý náhľad do evolučného vzniku jazyka,“ dodáva Leroux.
Zdá sa preto, že zložitosť jazyka vznikla pred samotným jazykom ako ho poznáme a neskôr sa vyvinula, ale na potvrdenie tohto predpokladu budú potrebné ďalšie pozorovania a experimenty, ideálne s inými druhmi veľkých opíc.
