Mamuty sú dnes už ikonické tvory, ktoré žili v dávnej minulosti, no nakoniec vyhynuli. Výskumníci zo Štokholmského paleogenetického centra v novej štúdii porovnávali genómy mamutov s genómami moderných slonov, aby zistili čo tieto tvory odlišovalo ako samostatný druh.
Medzi základné charakteristiky mamutov patrí nepochybne ich hustá srsť a veľké zásoby tuku. Týmito vlastnosťami sa mamuty vyznačovali už od úplných počiatkov ich druhu, no počas ich 700-tisíc rokov dlhej evolúcie sa stali oveľa lepšie definovanými. Mamuty mali pomerne malé uši, no v tomto prípade ide s najväčšou pravdepodobnosťou o genetickú mutáciu, ktorá za ich špecifický vzhľad zodpovedala.
„V rámci našej štúdie sme chceli zistiť, čo robí mamuta srstnatého mamutom srstnatým. Ako druh sa tieto živočíchy vyznačovali viacerými špecifickými morfologickými charakteristikami, napríklad hrubou srsťou a malými ušami. Existuje však aj veľa ďalších charakteristík, napríklad metabolizovanie tuku alebo vnímanie pocitu chladu, ktoré nie sú na prvý pohľad jasné,“ vysvetlil David Díez-del-Molino, jeden z autorov výskumu.
Evolúcia mamutov srstnatých
Úlohou vedcov preto bolo zistiť, ktoré gény sa v mamutoch srstnatých vyvinuli vo väčšej miere, teda získali viac mutácií. Porovnali genómy 23 sibírskych mamutov srstnatých s genómami 28 moderných slonov z Ázie a Afriky. Genómy 22 mamutov boli relatívne moderné, teda tieto zvieratá žili v posledných 100-tisíc rokoch. Posledný patril najstaršiemu známemu mamutovi, ktorý žil pred približne 700-tisíc rokmi.
Porovnanie tohto prastarého genómu s mladšími verziami vedcom umožnilo pochopiť, ako sa mamut srstnatý vyvíjal ako druh. Vedci mohli prakticky sledovať evolúciu v reálnom čase. Tvrdia, že mutácie v génoch sú špecifické pre mamutov srstnatých a neobjavujú sa v génoch ich predkov. Výskum zároveň dokázal, možno neprekvapivo, že veľká časť génov sa vzťahuje na prežitie v chladných podmienkach. Niektoré gény možno pozorovať v dnes žijúcich arktických cicavcoch, ktoré ale s mamutmi nemajú nič spoločné. Tými cicavcami sú soby, alebo polárne medvede.
„Podarilo sa nám odhaliť aj to, že niektoré gény, ktoré sme považovali v minulosti za typické pre mamuty srstnaté, nie sú pre tento druh výnimočné a zdieľali sa medzi ostatnými mamutmi. To naznačuje, že pravdepodobne neboli až tak dôležité, ako sme si mysleli,“ tvrdí Díez-del-Molino.
700-tisíc ročný mamut srstnatý zdieľa približne 91,7% mutácií s modernejšími mamutmi srstnatými. Znamená to, že väčšina definujúcich charakteristík tohto druhu existovala už v momente, keď sa mamut srstnatý oddelil od svojich predkov. Vedci však podotýkajú, že prvé mamuty srstnaté neboli na 100% vyvinuté do svojej finálnej podoby. Evolúcia tohto druhu ešte postupom času prebiehala.
Prvé mamuty srstnaté mohli mať väčšie uši a ich srsť bola o čosi iná ako srsť neskorších mamutov srstnatých. Vedci predpokladajú, že spočiatku srsť tohto druhu neizolovala až tak dobre, ako srsť modernejších srstnatých mamutov.
Všetky študované genómy mamutov srstnatých vedci získali zo Sibíri. V ďalších krokoch sa pokúsia preskúmať mamutov srstnatých, ktoré žili na území Severnej Ameriky.
