Vedci už postupne priznávajú, že naša predstava o Neandertálcoch nie je až taká presná ako sme si dlhé roky mysleli. Čoraz viac dôkazov naznačuje, že Neandertálci neboli len primitívni jaskynní ľudia, no náš najbližší evolučný predok s nami mohol mať spoločné viac, než sme mu prvotne prikladali.
Dnes vieme, že Neandertálci žili v komplexných spoločenstvách, lovili veľké zvieratá a poznali aj umenie, čo sa dlhú dobu považovalo za vlastnosť typickú pre Homo Sapiens, teda nás ľudí. Moderný človek istú dobu s Neandertálcami spolunažíval, čo opäť poukazuje na to, že sa tieto dva druhy od seba až tak veľmi nelíšili. Dôkazy naznačujú aj to, že dochádzalo ku kríženiu medzi týmito dvoma druhmi.
Keďže dnes panuje predpoklad, že Neandertálci boli vyspelejší než sme si mysleli, mali aj svoju vlastnú formu sofistikovanej reči? Tejto téme sa venovala aj štúdia publikovaná na portáli PsyArXiv. Autor vysvetľuje, že momentálne vo vedeckej komunite prevláda kontroverzia o tom, aké rečové vlastnosti Neandertálci v skutočnosti mali.
Dnes bohužiaľ žiadni Neandertálci neexistujú a všetko čo o nich vieme pochádza z objavených fosílií, ktoré hovoriť nevedia. Autor štúdie preto vo svojej práci zvolil multidisciplinárny prístup, ktorý pomohol nájsť odpoveď na túto otázku. Vedec skúmal napríklad hlasivky tohto druhu, ktoré sú takmer rovnaké ako tie naše. Znamená to, že Neandertálec dokázal vytvoriť väčšinu zvukov, ktoré dokážeme vytvoriť aj my.
Aká bola reč Neandertálcov?
Čo však mohlo neandertálskej reči uškodiť je mozog. Neandertálci mali inak tvarovanú lebku a aj ich mozog mal tým pádom iný tvar. Štúdia naznačila, že neandertálsky mozog mal menší talamus, región ktorý hrá dôležitú úlohu v spracovaní reči. Výskumníci preto predpokladali, že Neandertálci mali menšiu schopnosť vytvárať komplexné jazykové štruktúry.
„Reč nevytvára fosílie a preto budú naše poznatky v tejto oblasti vždy obmedzené. Napriek tomu sme v našej práci zvolili prístup, ktorý skúma ako fosílne dôkazy, tak aj komplexné vzťahy medzi rečou, vnímaním, sociálnym správaním, kultúrou a prostredím, píše autor vo svojej štúdii.
Neandertálci dokázali vyrábať nástroje rovnako ako my, no ich verzie neboli až tak komplexné ako nástroje moderných ľudí. Aj tieto poznatky vedcov tlačia k tomu, že reč Neandertálcov nebola až tak komplexná ako tá naša. Napriek tomu však predpokladajú, že ich reč sa na tú našu mohla podobať.
„Ak zhrnieme všetky dôkazy, Neandertálci takmer určite rozprávali rečou podobnou tej našej. Ich jazyk však nebol až tak štrukturálne komplexný a vyznačoval sa menšou funkčnou flexibilitou,“ tvrdí autor štúdie, Antonio Benítez-Burraco.
Benítez-Burraco zároveň dodáva, že hoci jeho práca ponúka zaujímavý pohľad na reč Neandertálcov, v skutočnosti je do veľkej miery špekulatívna. Hoci rôzne dôkazy nám môžu dať aspoň nejakú predstavu o reči našich predkov, s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy presne nezistíme, ako sa Neandertálci medzi sebou rozprávali.
S určitosťou ale vieme povedať, že určitej formy komunikácie boli schopní. Nedávna štúdia skúmala šimpanzov, našich vzdialených príbuzných s ktorými máme spoločných predkov, ktorí dokážu spájať rôzne zvuky dokopy, pomocou ktorých medzi sebou komunikujú. Je teda vysoko pravdepodobné, že naši najbližší príbuzní, Neandertálci, dokázali medzi sebou komunikovať. No ako vyzerala ich reč či forma komunikácia, nateraz nevieme presne povedať.
