V posledných rokoch sa čoraz viac dostáva do popredia myšlienka, že pohlavie je spektrum a tradičná biologická dualita (pozn. redakcie: muž-žena), spolu s úlohami prináležiacimi konkrétnemu pohlaviu sú otázkou minulosti. Lenže bolo to vždy naozaj tak ako si myslíme? V rámci novej štúdie vedci preskúmali pohrebiská datujúce sa do neolitu a bronzovej doby, ktoré vznikli v rozmedzí rokov 5500 až 1200 pred Kristom.
Hlavnou myšlienkou práce vedcov z University of Göttingen bolo pochopiť reprezentáciu pohlavia našich predkov a či prehistorická Európa bola skutočne tak binárna ako predpokladáme. Výskum ukázal, že úloha jedincov v spoločnosti bola vo väčšine prípadov určená ich biologickým pohlavím, no existovali aj výnimky.
Nie je pohlavie ako pohlavie
Základné poznatky z biológie tvrdia, že existujú len dve biologické pohlavia, ktoré sú jasne stanovené, no ak do tejto rovnice prirátame aj orientáciu človeka, potom existujú najmenej štyri rôzne možnosti. Dnes kladieme veľký dôraz na slobodu sebavyjadrenia, čo je bez najmenších pochýb správna cesta. Nesmieme ale zabúdať na to, že v histórii sa situácia líšila a nemali by sme to vnímať ako niečo zlé, ale skôr ako zrkadlo inej doby. Výskumníci určujú biologické pohlavie našich predkov analýzou kostí, no to ako sa vnímali možno odvodiť od artefaktov, ktoré sa nachádzali spolu s kosťami v hrobe. Vedci vo väčšine prípadov spájajú zbrane s mužským pohlavím a šperky s tým ženským. V rámci novej štúdie preskúmali pohlavia viac ako tisícky jedincov pochovaných v hroboch z obdobia neolitu a bronzovej doby.
„Výskumníci zhromaždili a analyzovali dostupné údaje o pohlaví a pohlaví od viac ako 1 000 jedincov pochovaných na veľkých pohrebiskách z neolitu a doby bronzovej v Nemecku, Rakúsku a Taliansku, ktoré pokrývali takmer 4 000 rokov našej vzdialenej minulosti, a kvantifikovali, ako často sa údaje o pohlaví a pohlaví zhodujú.“, vysvetľujú vedci.
Z dát vyplynulo, že až 10% kostí nespadalo do binárnej normy, ktorú by sme mohli očakávať. Zároveň ale vedci poukázali na to, že len v 30% prípadov mohli študovať oba faktory. Teda biologické pohlavie človeka a to, ako sa vnímal. Vedci preto hovoria, že to, ako sa ľudia cítili, nebolo nezvyčajné, hoci to nebolo tak časté. Inými slovami, výsledky práce vedcov vo veľkej miere podporuje existencie binárneho modelu pohlavia/rodu, ktorá sa vymykajú očakávaniam.
„Dáta jasne poukazujú na to, že historicky nemožno nebinárne osoby vnímať ako anomáliu, ale skôr ako menšinu, ktorá mohla byť oficiálne rozpoznaná, chránená a mohli si ju vážiť. Dôrazne ale upozorňujeme na to, že je to len jedna z možných interpretácií,“ vysvetľuje autor štúdie, doktor Nicola Ialongo.
Vedci hovoria, že výsledky ich práce podporujú hypotézu, že v pravekých stredoeurópskych spoločnostiach bol formálne akceptovaný určitý stupeň rodových rozdielov.
Ialongo ale ďalej vysvetľuje, že počas výskumu sa môžu objaviť chyby, ktoré by sme mali vo výsledkoch zohľadniť. Zároveň podotýka, že pri výskumoch existuje aj takzvané konfirmačné zistenie. Už viackrát sa preukázalo, že ak chcú vedci niečo dokázať, častokrát hľadajú dôkazy, ktoré sa spájajú s ich uhlom pohľadu. Týmto dôkazom buď prikladajú väčšiu váhu alebo ignorujú iné dôkazy, ktoré môžu ponúkať ďalšie interpretácie. V podstate ľudia zvyknú nájsť to, čo nájsť chcú. Pritom nemusí ísť vždy o objektívnu reprezentáciu toho čo sa skutočne dialo. Viac svetla do problému by mohli priniesť pokroky v biomolekulárnej analýze. Tie by mohli vedcom pomôcť presnejšie určiť pohlavie starých kostí.
