Decht je pravdepodobne najstaršia syntetická látka, akú človek vyrábal. Jeho výroba je doložená už počas Veľkej Moravy, no má ešte oveľa hlbšie korene. Najstaršie dôkazy o výrobe dechtu sa spájajú s Neandertálcami, najbližšími príbuznými moderného človeka. Pre tých, ktorí nevedia, tak decht je hustá a lepkavá látka, ktorá sa získava pri spaľovaní dreva alebo iných organických materiálov pri nedostatku kyslíka. Má tmavú farbu a veľmi silný zápach. Decht sa využíva v rôznych odvetviach a aplikáciách vrátane stavebníctva, priemyslu, umeleckej tvorby a medicíny.
Hoci dnes vieme, že Neandertálci boli oveľa vyspelejší než vedci dlhú dobu predpokladali, Relatívne nedávne štúdie naznačili, že na výrobu dechtu nepotrebujeme komplikované nástroje či podmienky. Táto látka môže vzniknúť aj pri jednoduchých procesoch a môže byť dielom náhody. V minulosti si vedci mysleli, že výroba dechtu nemôže byť spojená s inteligenčným progresom našich predkov. No zdá sa, že vedci sa mohli mýliť.
Autori najnovšieho výskumu študovali fragmenty dechtu objavené na nálezisku Königsaue v Nemecku. Tie následne porovnali s obšírnou zbierkou dechtu, ktorý naši predkovia vyrobili v dobe kamennej pomocou rôznych metód. Výsledky tejto analýzy naznačujú, že Neandertálci nevyrábali decht najjednoduchším možným spôsobom.
Ako vyrábali Neandertálci decht?
Ako štúdia ukázala, Neandertálci vyrábali decht v úmyselne vytvorených podzemných priestoroch. Tie bránili prúdeniu kyslíka a počas procesu ich nebolo možné vidieť. Autori štúdie podotýkajú, že je mimoriadne nepravdepodobné, aby takéto niečo vytvorili Neandertálci spontánne. Prikláňajú sa k názoru, že spočiatku naši predkovia používali najjednoduchšie metódy výroby dechtu, no tie postupne zdokonaľovali. Podzemné štruktúry sú teda výsledkom kumulatívnej kultúrnej evolúcie v období stredného paleolitu.
Naši predkovia mohli používať oheň na výrobu lepidiel už pred viac ako 200-tisíc rokmi, hoci dôkazov v tomto smere nie je veľa. Počas obdobia stredného paleolitu, ktoré sa datuje od 300 do 50-tisíc rokov do minulosti, sa objavujú dôkazy aj o výrobe dechtu na niekoľkých neandertálskych náleziskách. Vyrábanie lepidiel z brezovej kôry značí posun v inteligencii našich predkov, pretože tento strom nemá žiadne vizuálne stopy, ktoré by prezradili že z neho možno urobiť lepidlo. Dá sa to, no brezová kôra musí prejsť transformačným procesom. Zatiaľ ale nie je presne známe, akú technológiu na to naši predkovia použili.
Sofistikovaná metóda
Nové dôkazy naznačujú, že decht, ktorý sa považuje za najstaršie lepidlo, mohli naši predkovia vytvoriť vďaka podzemným štruktúram, ktoré obmedzovali prístup kyslíku. Dokázali to viaceré experimenty, ktoré poukázali taktiež na to, že pri výrobe dechtu je nevyhnutné zabránenie prístupu kyslíka. Autori štúdie vo svojej práci experimentom dokázali, že kompozícia dvoch skúmaných fragmentov dechtu je rovnaká ako pri dechte, ktorý vznikol pri nedostatku kyslíka. Neandertálci vykopali jamu a na spodok umiestnili nádobu na zber dechtu. Následne nad ňu položili brezový kmeň a na ňom postavili ohnisko. Počas horenia dreva vznikal decht, ktorý kvapkal do nádoby.
Autori štúdie tvrdia, že táto metóda je výsledkom posunu v kognitívnych vlastnostiach Neandertálcov. Decht objavený na nálezisku Königsaue vznikol ku koncu obdobia Neandertálcov, pred približne 40-tisíc rokmi. Aj to naznačuje, že metóda výroby tejto látky vznikla na základe predchádzajúcich poznatkov.
