Živočíšny chov produkuje množstvo metánu, skleníkového plynu, ktorý je ešte horší ako oxid uhličitý. Vedci preto hľadali alternatívu, za ktorú sa dlhú dobu považovalo „pestovanie“ umelého mäsa v laboratóriu, čo vedci dokázali vďaka živočíšnym bunkám.
Toto umelé mäso mnohí vnímali ako lepšiu alternatívu pre životné prostredie, pretože sa pri procese jeho výroby zaberie menej pôdy a do ovzdušia sa vylúči menej skleníkových plynov. Nedávno sa ale objavila štúdia, za ktorou stoja vedci z University of California, Davis. Zistili, že kultivované mäso môže byť pre naše životné prostredie niekoľkonásobne horšie ako chov dobytka.
V rámci svojej štúdie zhodnotili množstvo energie a vylúčených skleníkových plynov počas celého procesu výroby kultivovaného mäsa a porovnali to s priemyselným chovom dobytka. Momentálne je jednou z najväčších slabín umelého mäsa čistota média, v ktorom sa bunky môžu množiť. Celý proces výroby v tomto prípade pripomína metódy na výrobu liečiv. Mnohí sa preto pýtajú, či je kultivované mäso medicínskym alebo potravinárskym výrobkom.
„Spoločnosti musia vyčistiť rastové médium na úroveň, s ktorou sa stretávame vo farmaceutickom priemysle, čo si samozrejme vyžaduje viac zdrojov a je horšie pre naše životné prostredie,“ tvrdí vedúci štúdie, Derrick Risner.
Vo svojej práci naznačuje, že ak bude výroba kultivovaného mäsa pokračovať framaceutickým spôsobom, dopad na životné prostredie, rovnako ako aj cena, budú výrazne vyššie oproti súčasnému chovu dobytka. Dopad na životné prostredie hodnotil vyprodukovaným oxidom uhličitým na kilogram mäsa. Výsledky naznačujú, že kultivované mäso môže byť od 4 do 25-krát horšie ako chov dobytka.
Potenciál laboratórne vyrobeného mäsa
Samozrejme že táto metóda kultivovania mäsa je len v zárodku. Na konci chcú výskumníci kultivovať mäso pomocou bežných potravinárskych ingrediencií. Autori štúdie priznávajú, že kultivácia mäsa má potenciál pomôcť životnému prostrediu, no nie je to až také jednoduché. V budúcnosti môžu lepšie metódy kultivácie vyprodukovať až o 80% menej skleníkových plynov ako tradičný chov dobytka, alebo môžu byť o 25% horšie.
„Existuje nádej, že sa nám v budúcnosti podarí znížiť impakt laboratórne vytvoreného mäsa na životné prostredie. Vyžaduje si to však výrazné technologické pokroky, aby sme naraz zvýšili výkon a znížili cenu rastového média,“ vysvetlil spoluautor, Edward Spang.
Tradičný chov dobytka momentálne výkonovo prekonáva laboratórnu výrobu mäsa v každom smere. Autori štúdie naznačujú, že investície do tradičného chovu by mohli zraziť emisie rýchlejšie ako investície do laboratórne vytváraného mäsa. Možno síce len tak ľahko nezískame ekologickejšie mäso, no laboratórna kultivácia mäsa má obrovskú vedeckú hodnotu. Ako autori naznačujú, pokroky v tejto oblasti by v budúcnosti mohli viesť napríklad k lacnejším farmaceutickým produktom.
Netreba sa však nikde ponáhľať, pretože prirýchly pokrok by mohol mať výrazne negatívny dopad na životné prostredie.
