Existuje veľa rôznych situácií, kedy strácame chuť do jedla. Najbežnejším prípadom je, keď sme jednoducho plní, no náš apetít vie ovplyvniť napríklad aj úzkosť alebo nevoľnosť. Výskumníci z Inštitútu Maxa Plancka zistili ako neuróny v našom mozgu ovládajú apetít.
Vedci vysvetľujú, že zabrániť príjmu jedla môže byť pre telo správny krok, ktorým zamedzí ďalšie poškodenie a získa čas na regeneráciu. V rámci novej štúdie vedci odhalili u myší obvod v mozgu, ktorý im zabraňuje jesť, ak pociťujú nevoľnosť. Podľa ich zistení, rozhodnutie prináleží špeciálnemu nervu v amygdale. Ide o oblasť mozgu, ktorá sa aktivuje pri pociťovaní silných emócií.
Neuróny sa však aktivujú aj v prípade nevoľnosti a vysielajú signály, ktoré potlačujú chuť do jedla. Zaujímavosťou je, že v prípade nevoľnosti našu chuť do jedla riadia iné neuróny, ako keď máme plný žalúdok.
“Blížiaca sa skúška, cesta loďou alebo nejaká baktéria majú jednu vec spoločnú, dokážu nám rozrušiť náš žalúdok. Nevoľnosť môže vyvolať stres, nevoľnosť z pohybu alebo určitá infekcia. Vo všetkých prípadoch ale dáva zmysel, aby sme do seba nedostávali ďalšie jedlo. Telo v podstate čaká, kedy sa celá situácia zlepší,” vysvetľujú vedci.
V tomto smere teda dáva zmysel, že ak pociťujeme nevoľnosť, nebudeme mať chuť do jedla. Hoci to dáva logiku, vedci vedia, že sa táto funkcia musí nejak aktivovať. Aktivácia prebieha v mozgu a v rámci novej štúdie sa vedci zamerali na amygdalu.
Iná forma komunikácie
Ako sme už naznačili, v tejto oblasti sa nachádza skupina neurónov, ktorá negatívne ovplyvňuje našu chuť do jedla. Na rozdiel od známeho typu buniek, ktoré sa aktivujú pri pocite plnosti, tieto sa aktivujú v iných prípadoch, špecificky pri nevoľnosti. Keď vedci aktivovali tieto neuróny u myší, dokonca aj hladné zvieratá prestali konzumovať potravu.
Deaktivovanie týchto neurónov zas vyústilo do opačného prípadu. Myši jedli, aj keď pociťovali nevoľnosť. Vedci ďalej zisťovali, ako sa mozog dozvie, že sa myš cíti zle. Keď sa objaví pocit nevoľnosti, informácia sa dostane zo žalúdka do mozgu a nakoniec do amygdaly. Tento signál zachytí špecifická skupina neurónov, ktorá odosiela ďalší signál do vzdialených regiónov mozgu. Signál putuje do oblasti, ktorá ukladá veľa informácií o tom, ako sa telo momentálne cíti.
Tento proces je iný, ako v prípade nasýtenosti. Pri nej iné neuróny v amygdale komunikujú len so susediacimi regiónmi mozgu. Tu vychádza jasne najavo, že strata chuti do jedla v prípade plnosti nie je rovnaká ako strata chuti v prípade nevoľnosti. Nová štúdia v tomto smere prináša dôležité poznatky o tom, ako náš mozog reguluje stravovacie správanie.
