V bežnom živote existuje množstvo prípadov, kedy musíme robiť tú istú úlohu, len v inom tempe. Napríklad, keď kráčame po preplnenej ulici, väčšinou prispôsobujeme tempo našej chôdze. Keď sa s niekým rozprávame, prispôsobíme náš spôsob reči.
Život niekedy ubieha rýchlejšie alebo naopak pomalšie, než by sme chceli. My ľudia sa však vieme týmto zmenám prispôsobiť a výskumníkov prirodzene zaujímalo, ako to náš mozog dokáže. V novej štúdii vedci z Cold Spring Harbor Laboratory priniesli dôkazy, ktoré naznačujú, že náš mozog ohýba naše vnímanie času tak, aby sa čo najlepšie prispôsobil našim potrebám.
K záverom sa vedci dopracovali výskumom výnimočného druhu myši, ktorý poznáme ako myš spievajúcu. Tieto hlodavce sú zaujímavé tým, že jedna začne so svojou “pesničkou” a druhá myš odpovedá svojou vlastnou melódiou. Melódie týchto myší sa ale môžu líšiť dĺžkou a tempom. Výskumníci sa v rámci práce lepšie pozreli na to, ako neurónové obvody ovplyvňujú tempo tejto myšej pesničky.
Experiment prebiehal zaujímavým spôsobom. Vedci predstierali, že s týmito hlodavcami spievajú nevšedný myšací duet a popri tom zaznamenávali aktivitu mozgového regiónu, ktorý nazývame orofaciálny motorický kortex. Aktivitu týchto neurónov zaznamenávali niekoľko týždňov a hľadali rozdiely medzi pesničkami odlišnej dĺžky a tempa.
“Počas nášho výskumu sme zistili, že neuróny nekódujú absolútny čas ako hodinky, no sledujú niečo podobné relatívnemu času. V praxi spomaľujú alebo zrýchľujú interval svojej aktivity,” tvrdí jeden z autorov štúdie Arkarup Banerjee.
Ako mozog vníma čas?
Nová štúdia ponúka poznatky hlavne o tom, ako v mozgu vzniká vokálna komunikácia. Autori štúdie sú však presvedčení, že tieto zistenia možno uplatniť aj na iné oblasti mimo jazyka alebo hudby. Predpokladajú, že na základe týchto výsledkov, by sme mohli zistiť, ako náš mozog spracúva vnímanie času aj v iných regiónoch.
“Náš mozog je približne kilogramový kus mäsa, vďaka ktorému dokážme všetko, od čítania knihy po cestovanie na mesiac. Náš mozog nám dáva flexibilitu, vďaka ktorej sa vieme prispôsobiť novým situáciám prakticky v okamihu. Dokážeme sa nielen adaptovať, ale aj učiť z predchádzajúcich skúseností,” dodáva Banerjee.
Ako náš mozog vlastne funguje je stále veľkou záhadou, ktorú sa snažia vedci rozlúsknuť. Fascinujúce je však aj to, ako vnímame plynutie času. Určite sa aj vám neraz stalo, že voľný víkend preletel ako voda a keď ste v pondelok nastúpili do práce, deň sa nie a nie skončiť. Aj tento výskum môže pomôcť vedcom priblížiť sa k záhade toho, ako náš mozog vníma čas a ako kontroluje to, ako plynutie času vnímame. Pochopenie nášho mozgu by mohlo viesť aj k technologickým pokrokom, ktoré si zatiaľ nedokážeme predstaviť.
