Mesiac sa scvrkáva. Seizmická aktivita na južnom póle môže pre astronautov predstavovať riziko
Výskumníci približujú seizmickú aktivitu našej prirodzenej družice aj v oblastiach, ktoré NASA vybrala ako potenciálne pristávacie miesta.
Americká vesmírna agentúra NASA momentálne pracuje na svojom programe Artemis, ktorý má vrátiť ľudí na Mesiac, po prvýkrát od konca programu Apollo.
Hoci človek už na povrchu Mesiaca pristál niekoľkokrát, poslať astronautov približne 380-tisíc km od Zeme stále nie je vôbec jednoduchá úloha. Okolo samotného plánovania historickej misie musia vedci preskúmať kvantum ďalších aspektov a pristávacie miesto je nepochybne jedna z tých dôležitejších vecí. Astronauti majú pristáť v oblasti južného pólu a nová štúdia nám prezradila viac o tejto oblasti.
Naprieč celým Mesiacom vedci pozorovali stopy po zemetraseniach a zlomoch, ktoré vznikli, keď sa interiér našej prirodzenej družice ochladzoval a postupne scvrkával. Najnovšia štúdia odhalila, že tieto stopy sa nachádzajú aj neďaleko niekoľkých miest, ktoré NASA vybrala ako potenciálne pristávacie miesta pre misiu Artemis III.
“Modely nám ukázali, že v oblasti južného pólu môžu vznikať plytké zemetrasenia, ktoré majú potenciál vyvolať silné otrasy pôdy. Tieto otrasy vznikajú buď šmykom existujúcich zlomov alebo formáciou nových zlomov,” vysvetľuje vedúci výskumu, Tom Watters.
Watters ďalej upozorňuje, že pri plánovaní vhodného miesta pre prvú lunárnu základňu by sme mali zvážiť distribúciu mladých zlomov a potenciál toho, či budú aktívne alebo nie. Aj sonda Lunar Reconnaissance Orbiter odhalila tisíce relatívne malých a mladých zlomov naprieč celým lunárnym povrchom. Ide o drobné štruktúry, ktoré môžu pripomínať schody na povrchu Mesiaca. Vznikajú, keď sily vyvolané procesmi v interiéri mesiaca prelomia kôru a buď tlačia alebo ťahajú jednu stranu zlomu pod druhú. Ide o kontrakcie vyvolané horúcim interiérom Mesiaca, ktorý stále chladne, no úlohu v tomto procese hrá aj gravitácia Zeme.
Seizmická aktivita môže pre astronautov predstavovať riziko
Vytvorenie zlomu sprevádza seizmická aktivita v podobe “mesiacotrasení”. Tieto plytké otrasy zaznamenala aj Pasívna seizmická sieť Apollo. Ide o sadu seizmometrov, ktoré na povrch Mesiaca nainštalovali astronauti programu Apollo. Doteraz najsilnejšie zaznamenané zemetrasenie malo epicentrum v oblasti južného pólu Mesiaca.
Neprehliadnite
V rámci štúdie vedci preskúmali aj stabilitu lunárnych svahov. Tu sa ukázalo, že niektoré oblasti sú náchylné na regolitové lavíny aj po jemnom seizmickom otrase. Tieto lavíny sa môžu objaviť aj v trvalo zatienených oblastiach, ktoré sú momentálne v hľadáčiku výskumníkov. Vesmírne agentúry veria, že v týchto oblastiach by sme mohli nájsť ľad.
Nová štúdia teda naznačuje, že seizmická aktivita by pre astronautov na Mesiaci mohla predstavovať riziko. Autori vysvetľujú, že na lepšie pochopenie tohto rizika nám treba nové seizmické dáta z celého Mesiaca. Našťastie sú v príprave misie, ktoré tieto dáta prinesú. Jedným príkladom je nadchádzajúca misia Farside Seismic Suite. Tá prinesie lepšie merania oproti dátam z programu Apollo.
Komentáre