V posledných rokoch sa rozbehlo množstvo výskumov, ktoré sa snažia odhaliť prečo starneme, či môžeme nejak zabrániť rozvoju chorôb spojených s vysokým vekom alebo dokonca starnutie oddialiť.
Výskumníci z rôznych univerzít ponúkli naozaj zaujímavé výsledky a pripája sa ku nim aj výskum z Washington University School of Medicine. Autori v práci demonštrovali, že keď v mozgoch myší aktivovali určité mozgové bunky, tieto myši žili dlhšie. Výskum teda dokazuje, že komunikácia medzi orgánmi ľudského tela hrá dôležitú úlohu v tom, ako tieto orgány starnú.
Keď sú komunikačné línie otvorené, orgány a rôzne telesné systémy fungujú tak, ako by fungovať mali. Postupom rokov sa ale táto komunikácia postupne narúša a orgány nedostávajú molekulárne a elektrické signály, ktoré zaručujú ich správnu funkciu. Nová štúdia odhalila jednu z kritických komunikačných ciest, ktorá prepája mozog a tukové tkanivo myší. Vzniká forma komunikácie, ktorá sa javí ako mimoriadne dôležitá v tom, ako telo produkuje energiu.
“Náš výskum naznačuje, že postupné narúšanie tejto komunikačnej cesty prispieva k problémom so zdravím, ktoré sú bežné pre vysoký vek,” vysvetľujú autori štúdie.
Autori odhalili špecifickú sadu neurónov v hypotalame. Tie posielajú signály do tukového tkaniva, aby uvoľňovalo energiu. Následne vedci geneticky upravili myši na to, aby mali túto signálnu cestu neustále otvorenú aj keď dosiahli určitý vek. Ukázalo sa, že tieto myši boli oveľa aktívnejšie a nevykazovali známky starnutia ako iné myši. Zároveň žili dlhšie.
“Experimentom sme ukázali, ako môžeme oddialiť starnutie a predĺžiť zdravý život myší tým, že upravíme dôležitý región mozgu. Ukázať, že sa také niečo dá spraviť v mozgu cicavca je prelomom v odbore výskumov starnutia. Predchádzajúce práce dokázali život predĺžiť menej komplexným organizmom, napríklad červom či vínnym muškám,” tvrdí Shin-ichiro Imai, jeden z autorov výskumu.
Dlhší a zdravší život
Výskumníci aktivovali neuróny v oblasti mozgu, ktorá sa označuje ako dorzomediálny hypotalamus. Tieto neuróny produkujú dôležitý proteín Ppp1r17. Keď sa tento proteín nachádza v jadre, neuróny sú aktívne a stimulujú sympatický nervový systém. Ten riadi okrem iného aj našu reakciu “boj alebo útek”, ktorá rozhodne o tom, ako sa zachováme v situáciách, v ktorých nám ide o život.
Táto reakcia sa odzrkadlí naprieč celým telom. Pri stresových situáciách dochádza k zvýšenému tepu a spomaleniu trávenia. Ako súčasť tejto reakcie vedci zistili, že neuróny v hypotalame riadia biele tukové tkanivo aj mimo tejto reakcie. Keď ho aktivujú, do tela sa uvoľňujú mastné kyseliny a tie nám dodávajú palivo pri fyzickej aktivite.
Tukové tkanivo zároveň uvoľňuje ďalší dôležitý proteín eNAMPT. Ten sa posiela späť do hypotalamu a umožňuje mozgu vytvoriť si potrebnú energiu. Táto signálna cesta riadiaca výdaj energie do tela a do mozgu sa postupom času uzatvára. Keď ju autori štúdie nechali genetickou modifikáciou otvorenú, takto upravené myši žili o 7% dlhšie ako normálne myši. Zároveň boli tieto myši aktívnejšie a vyzerali mladšie, mali hrubšiu a lesklejšiu srsť.
Ak sa človek dožíva priemerne 75 rokov, o 7% dlhší život v tomto prípade znamená 5 ďalších rokov. Autori štúdie momentálne pokračujú vo výskume toho, ako by mohli udržať túto signálnu cestu otvorenú. Jedným zo skúmaných spôsobov je dodávanie proteínu eNAMPT priamo do tela myší.
