Či už hovoríme o ľuďoch alebo myšiach, pri čiastočnom poškodení miechy ešte existuje možnosť navrátenia mhj otorických funkcií po dlhom období zotavovania. Po úplnom poškodení miechy však prirodzená oprava nenastáva a tým pádom nie je ani šanca na zotavenie sa.
Výskumníci z Ecole Polytechnique Fédérale de Lausanne v rámci nového výskumu hľadali spôsoby, ako podporiť zotavovanie pacientov, ktorí si prešli závažným zranením miechy. Efektívne stratégie sa však hľadali mimoriadne ťažko. Pred piatimi rokmi autori výskumu demonštrovali, že sa nervové vlákna dokážu regenerovať aj v prípade úplného zranenia miechy.
“V rámci nášho predchádzajúceho výskumu sme si uvedomili ešte jednu vec. Hoci sa nervové vlákna regenerujú, to samo o sebe nestačí na prinavrátenie stratených motorických funkcií. Nové vlákna sa totiž nedokázali prepojiť so správnymi miestami na druhej strane zranenia,” tvrdí mark Anderson, jeden z autorov štúdie.
V rámci nového výskumu sa vedci spojili s dvoma ďalšími univerzitami a vykonali hĺbkovú analýzu, ktorej cieľom bolo zistiť, ktoré typy neurónov sprostredkúvajú opravu miechy po čiastočnom zranení. Táto analýza odhalila, že ak sa majú pacientom navrátiť motorické funkcie, špecifické axóny sa musia nielen regenerovať, ale aj prepojiť sa so svojimi prirodzenými cieľmi.
Génová terapia má potenciál pomôcť vrátiť motorické funkcie pacienta
Ďalším krokom pre autorov bolo navrhnúť špecifickú génovú terapiu. Tá dokázala aktivovať rastový program identifikovaných neurónov myší a regenerovať ich nervové vlákna. Špecifické proteíny pomáhali rastu neurónov cez jadro zranenia. Zároveň terapiou pridali molekuly, ktorých úlohou bolo viesť nervové vlákna k svojmu prirodzenému cieľu.
“Tento výskum inšpirovala príroda. Počas vývoja terapie sme sa pozreli na prirodzený opravný mechanizmus, ktorý si môžeme všimnúť pri čiastočnom poškodení miechy,” vysvetľuje Jordan Squair, spoluautor výskumu.
Autori štúdie hlásia, že po aplikovaní génovej terapie, dokázali paralyzované myši opäť chodiť. V tomto smere vykazovali podobné vzorce ako myši, ktoré po čiastočnom zranení miechy začali chodiť prirodzene. V budúcnosti by sa nová terapia mohla začleniť k ostatným procedúram, napríklad elektrickej stimulácii miechy. Autori veria, že ak chceme v budúcnosti navrátiť motorické funkcie pacientom s úplným poškodením miechy, potrebujeme oba spôsoby liečby.
V tomto smere by génová terapia slúžila na regeneráciu relevantných nervových vlákien. Následne by prišla na rad stimulácia miechy. Tá by zas posilnila nielen nervové vlákna, ale aj samotnú miechu. Vedci veria, že táto forma terapie by jedného dňa mohla byť dostupná aj ľuďom. Zároveň si ale uvedomujú, že k tomu vedie ešte dlhá cesta. Úspešná demonštrácia génovej terapie na myšiach je však významným prvým krokom v tomto smere. V nasledujúcich štúdiách preskúmajú génovú terapiu viac do hĺbky a zistia, ako a či by sa dala táto procedúra uplatniť aj na človeka.
