Výskumníci na konferencii Basic Cardiovascular Sciences Scientific Sessions 2023 predstavili nový druh SAGP vakcíny, ktorý cieli na zapálené mozgové bunky spájajúce sa s Alzheimerovou chorobou, informuje portál American Heart Association.
Na konferencii vedci predstavia predbežný výskum, ktorý však ukrýva obrovský potenciál. Veria, že vďaka tejto vakcíne existuje šanca na zabránenie priebehu Alzheimerovho ochorenia, alebo prinajmenšom ovplyvnenie priebehu tejto neurodegeneratívnej choroby. V predchádzajúcich štúdiách výskumníci z Juntendo University Graduate School of Medicine vytvorili vakcínu, ktorá mala schopnosť eliminovať senescentné bunky.
Senescencia znamená biologické starnutie a toto slovo sa môže používať ak hovoríme buď o celom organizme, alebo ak máme namysli len bunky. Senescentné bunky sú teda staré bunky, ktoré už nefungujú tak, ako by mali. Staré bunky sú príčinou mnohých chorôb, ktoré sú špecifické pre vyšší vek. V prípade predchádzajúcej štúdie dokázali vedci prostredníctvom vakcíny zlepšiť u myší priebeh aterosklerózy a cukrovky druhého typu.
V tomto prípade senescentné bunky produkovali typ glykoproteínu SAGP, ktorý sa objavuje aj v prípade gliových buniek u ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou. Na základe tohto objavu vedci použili vakcínu na potlačenie expresie SAGP a tým aj liečbu Alzheimerovej choroby.
„Alzheimerova choroba sa objavuje v 50 až 70% pacientov trpiacich demenciou. Naša práca ukazuje, že nová vakcín má potenciál zabrániť alebo upraviť priebeh ochorenia u myší. V ďalších krokoch sa pokúsime dosiahnuť rovnaký výsledok aj u ľudí,“ tvrdí vedúci štúdie, Chieh-Lun Hsiao.
Zlepšenie Alzheimerovej choroby
Nová štúdia pracovala s myším modelom imitujúcim ľudský mozog. V tomto modeli vedci vyvolali Alzheimerovu chorobu prostredníctvom Amyloid beta proteínu, ktorého tvorba sa spája s ochorením. Autorom štúdie sa podarilo prostredníctvom vakcíny liečiť ochorenie. Bežne sa stáva, že starší ľudia v pokročilom štádiu Alzheimerovej choroby nepociťujú žiadnu úzkosť, čo znamená, že si neuvedomujú veci, ktoré sa okolo nich dejú.
Keď myšiam podali novú vakcínu, všimli si, že začali vykazovať pocity úzkosti. Znamená to, že si myši začali o niečo viac všímať situáciu okolo seba a boli viac opatrné. Autori štúdie vysvetľujú, že pozorovanie pocitov úzkosti môže byť jeden zo znakov toho, že Alzheimerova choroba ustúpila. To ale nie je všetko, spolu s tým si všimli, že niekoľko zápalových znakov, spojených s Alzheimerovou chorobou, takisto ustúpilo.
„SAGP vakcína výrazne znížila amyloidové depozity v mozgovom tkanive umiestnenom v oblasti mozgovej kôry, ktorá je zodpovedná za spracovanie reči, pozornosť a riešenie problémov.“, hovoria výskumníci. „Myši očkované SAGP mali tendenciu správať sa ako normálne zdravé myši a vykazovali väčšiu informovanosť o svojom okolí.“, dopĺňajú.
Alzheimerova choroba začína a postupuje tým, že proteín amyloid beta začne v mozgu postihnutého tvoriť zhluky. Tie sa usadia medzi neurónmi, čím narušujú ich funkciu. Viaceré predchádzajúce výskumy dokázali znížiť množstvo povlaku proteínu amyloid beta a zároveň znížiť známky zápalu. Táto štúdia sa však líši tým, že po podaní vakcíny mohli vedci pozorovať aj zlepšenia v samotnom správaní myší.
