Už od malička sa učíme, že klamanie a podvádzanie sa nevypláca, no nemusí to byť pravda, obzvlášť ak sa nachádzate v hmyzej ríši. Nový výskum vedcov z University of Otago ukazuje, ako môže hmyz oklamať svojich predátorov a tým si zachrániť život. Dokážu to maskovaním sa za mimoriadne jedovatý druh živočíchov.
V prírode majú jedovaté druhy väčšinou jasné a kontrastné farby, aby dali svojmu okoliu vedieť, že sú jedovaté. Môže ísť napríklad o kombináciu čiernej, bielej alebo žltej. Typickým príkladom sú včely a osy. Na Novom Zélande žije druh pošvatky Austroperla cyrene, ktorá produkuje prudký jed kyanid. Táto pošvatka má jasne varovné farby, ktoré pozostávajú z čiernej, bielej a žltej. Tieto jasné vzory majú slúžiť ako varovanie pre potenciálnych predátorov.
Autori štúdie si všimli, že nejedovatý druh živočícha „podvádza“ tým, že napodobňuje vzhľad prudko jedovatého A. cyrene. Tento „podvodník“ patrí do rovnakého radu pošvatiek, no ide o druh Zelandoperla fenestrata. Ten takýmto šikovným trikom dúfa, že sa nestane obeťou predátorov.
„V prírode vtákom častokrát robí problém rozpoznať rozdiely medzi jedovatým a nejedovatým druhom, vyhnú sa teda radšej obom. Netrénované oko len veľmi ťažko nájde rozdiel medzi týmito dvoma druhmi,“ vysvetľuje vedúci štúdie, Brodie Foster.
Zaujímavá forma ochrany
Výskumníci používajú gény na to aby zistili ktorá mutácia odlišuje jedovatý hmyz od klamárov. Gény odhalili, že nejedovatý druh používa odlišné stratégie v odlišných génoch na to, aby dosiahol vzhľad jedovatého druhu.
Hoci ide o mimoriadne zaujímavý spôsob maskovania a ochrany pred potenciálnymi predátormi, autori štúdie poznamenávajú, že nie vždy vychádza tak ako má. Klamať sa nevyplatí hmyzu hlavne v oblastiach, kde je jedovatý druh pomernou vzácnosťou. Zároveň autori štúdie dodávajú, že klamať v tomto prípade môže byť veľmi nebezpečné.
Ak sa stane že klamári počtom prevážia skutočne jedovatý druh, predátory si to začnú všímať a veľmi rýchlo sa vedia na situáciu adaptovať. V tomto prípade príroda pozná spôsob, ako situáciu opäť uviesť do rovnováhy.
Oba druhy sa radia do radu pošvatiek (pozn. redakcie: lat. Plecoptera). Pošvatky sú štíhli hmyz malých až stredne veľkých rozmerov. Vyskytovať sa môžu ako na južnej, tak aj severnej pologuli. Ide o pomerne výrazné živočíchy. Zaujímavosťou je, že tieto muchy neznesú znečistenie vody. Ak sa objavujú v blízkosti riek alebo stojatej vody, o väčšine prípadov ide o znak dobrej alebo vynikajúcej kvality vody.
Autori štúdie si druh Zelandoperla fenestrata všimli počas výskumu, ktorý sa zameriaval na globálne otepľovanie. Výskumníci chceli zistiť ako meniace sa podnebie ovplyvňuje živočíšnu ríšu Nového Zélandu. Počas tohto výskumu objavili pozoruhodného tvora, ktorý dokáže imitáciou jedovatého druhu oklamať svojich predátorov.
