Z globálneho otepľovania sa za posledné roky stal problém, ktorý už nemožno ďalej prehliadať. Dokazuje to aj štúdia vedcov z University of Leeds, ktorá zistila, že za posledných desať rokov sa priemerné teploty činnosťou človeka zvýšili o 1,14 stupňov Celzia, no to ani zďaleka nie je všetko.
Globálne otepľovanie sa zhoršuje rapídnym tempom a aj táto štúdia, spolu s niekoľkými ďalšími, má byť budíček pre ľudstvo a jednotlivé krajiny, aby začali v tomto smere konať. 50 vedcov tvrdí, že sa situácia od poslednej veľkej štúdie publikovanej pred dvoma rokmi výrazne zhoršila. Už tento december prebehne v Spojených arabských emirátoch konferencia COP28, na ktorej sa svetoví lídri budú snažiť nájsť spôsob akým obmedziť otepľovanie na úroveň 1,5 °C do roku 2050.
Ako sme už spomenuli, globálne otepľovanie napreduje mimoriadne rýchlo a ak chcú svetoví lídri, klimatickí experti a ďalší odborníci dospieť k čo najlepšiemu rozhodnutiu, potrebujú aktuálne informácie o tom, čomu svet momentálne čelí. Autoritatívnym zdrojom informácií o stave globálneho otepľovania je Medzivládny panel o zmene klímy, no ten vydáva svoje správy každých päť až desať rokov, čo vytvára informačnú priepasť, obzvlášť ak sa podnebie zeme mení tak rýchlo ako dnes.
Je čas konať
Výskumníci z University of Leeds vytvorili vedeckú platformu, ktorá je prístupná každému. Každý rok bude aktualizovať informácie týkajúce sa globálneho otepľovania.
„Toto je kritické desaťročie vo veci boja s globálnym otepľovaním. Terajšie rozhodnutia budú mať výrazný dopad na to do akej miery sa teploty zdvihnú a akej vážnej situácií budeme v budúcnosti čeliť,“ tvrdí profesor Piers Forster, jeden z autorov výskumu.
Zem sa v priemere oteplila na 1,14 °C medzi rokmi 2013 a 2022. Pre porovnanie, medzi rokmi 2010 a 2019 boli teploty vyššie o 1,07 °C ako pred priemyselnou revolúciou. Vedci tvrdia, že človek za desať rokov zdvihne teploty Zeme o približne 0.2 °C. Za poslednú dekádu sme tiež do ovzdušia vypustili obrovské množstvo skleníkových plynov, približne 54-miliárd ton oxidu uhličitého.
Štúdia priniesla aktuálnejšie informácie aj pre ďalší kritický údaj, náš uhlíkový rozpočet. Ten hovorí koľko uhlíka môžeme vypustiť do atmosféry, aby sme mali aspoň 50% šancu na udržanie otepľovania na hodnote 1,5 °C. V roku 2020 bol náš rozpočet okolo 500-miliárd ton oxidu uhličitého, tohto roku už máme len 250-miliárd ton. Ak budeme pokračovať týmto tempom, náš uhlíkový rozpočet minieme za niekoľko rokov.
„Ak nechceme vidieť ako nám uteká cieľ 1,5 °C, potom sa musíme viac snažiť, aby sme zrazili emisie dole,“ vysvetľuje Froster.
So zhoršením globálneho otepľovania sa častejšie objavujú aj prípady extrémneho počasia. Intenzívne suchá alebo dažde sa začínajú objavovať v ďalších kútoch sveta a môžu mať katastrofický dopad na spoločnosť.
