Voda na povrchu Zeme tvorí približne 71% povrchu planéty. No stále nevieme, ako sa na našu planétu dostalo takto veľké množstvo vody.
Niektoré teórie tvrdia, že vodu na Zem priniesli roztavené meteority, ktoré existovali už od samotných počiatkov Slnečnej sústavy. Tieto meteority sa označujú ako achondrity. Dlho sa táto teória akceptovala, no ako dokázala nová štúdia vedcov z University of Maryland a Carnagie Science, nie je úplne správna. V rámci práce analyzovali niekoľko roztavených meteoritov, ktoré vznikli pred 4,5-miliardami rokov a zistili, že ide o najsuchšie mimozemské objekty, s akými sa stretli.
Autori konštatujú, že s najväčšou pravdepodobnosťou Zem nezískala vodu z meteoritov, ale z nejakého iného zdroja. Odhalenie tohto zdroja by nám mohlo pomôcť pri hľadaní exoplanét s vhodnými podmienkami pre život. Zároveň vedcom umožní lepšie pochopiť sériu udalostí ovplyvňujúcich evolúciu Zeme.
„Chceme pochopiť ako sa voda dostala na našu planétu. Získanie vody a vznik oceánov na malej planéte relatívne blízko Slnka nie je jednoduché,“ tvrdí Megan Newcombe, jedna z autorov štúdie.
Vedci skúmali sedem roztavených meteoritov, ktoré na povrch planéty dopadli po oddelení sa od najmenej piatich planetezimálov, drobných zárodkov protoplanét a neskôr aj planét. Pred miliardami rokov, na počiatku Slnečnej sústavy, planetezimály ohrieval rozpad rádioaktívnych prvkov. Vďaka tomuto procesu sa rozdelili na vrstvy jadra, plášťa a kôry.
Ako sa na Zem dostala voda
Na povrch Zeme dopadli miliardy rokov po ich vzniku, relatívne nedávno. Autori štúdie po prvýkrát v histórii analyzovali obsah prchavých látok týchto objektov. Okrem obsahu horčíka, železa, vápniku a kremíku vedci zisťovali aj obsah vody.
„Najväčším problémom extrémne suchých materiálov je to, že môžeme ľahko detekovať pozemskú vodu, čím znehodnotíme výsledky analýzy,“ tvrdí Conel Alexander, spoluautor štúdie.
Výskumníci znížili množstvo kontaminácie tým, že „piekli“ vzorky v špeciálnej vákuovej peci a pri nízkych teplotách. Tým odstránili akúkoľvek povrchovú vodu. Niektoré vzorky pochádzajú z vnútornej časti Slnečnej sústavy, ktorá končí za orbitou Marsu. Všeobecne sa tento región považoval za teplý a suchý. Vonkajšia časť Slnečnej sústavy je miestom, kde možno nájsť ľadovejšie objekty.
Dlhú dobu sa predpokladalo, že voda pochádza z vonkajšej časti Slnečnej sústavy. Stále však nemáme predstavu aké typy objektov ju mohli preniesť naprieč sústavou. Po analýze meteoritov vedci zistili, že voda tvorí len dve milióntiny ich hmotnosti. Najvlhkejšie typy meteoritov sa môžu skladať až z 20% z vody.
Štúdia dokazuje, že ohrievanie a tavenie planetezimálov vedie k takmer úplnej strate ich vody. Výsledkami sa zároveň vyvracia populárny názor, že všetky objekty vo vonkajšej sústave sú bohaté na vodu. Hoci stále nevieme ako sa táto látka dostala na povrch Zeme, autori štúdie predpokladajú, že ju mohli priniesť takzvané chondrity, typy kozmických objektov, ktoré sú bohaté na vodu.
