Výskumníci z Columbia University vo svojej práci predstavili biologický hybrid myši a potkana.
Vedci v rámci štúdie vytvorili myš, ktorá má časť mozgu svoju a časť mozgu má z potkana. Dosiahli tým to, že myš získala čuchový zmysel svojho príbuzného. Štúdia je prvou, ktorej sa podarilo vytvoriť hybridné zviera, ktoré dokáže efektívne využívať zmysel iného druhu a reagovať na okolité vnemy presne.
“Tento výskum nám len začína ukazovať, ako môžeme zvýšiť flexibilitu mozgu tak, aby dokázal vnímať aj odlišné vnemy. Túto vlastnosť by sme mohli využiť pri vytváraní rozhraní prepájajúcich človeka a počítač alebo by sme ju mohli využiť pri transplantácii kmeňových buniek,” vyjadrila sa Kristin Baldwin, jedna z autorov štúdie.
Ako autori štúdie vysvetľujú, momentálne najväčšou prekážkou pri liečbe ochorení mozgu je, že nevieme plne pochopiť rôzne existujúce poruchy. Dnes vedcom pomáhajú modely mozgových buniek a miniatúrne verzie mozgov, ktoré voláme organoidy, no aj napriek výhodám nedokážu vedcom povedať všetko. Nevedia napríklad to, aké neuróny skutočne fungujú na najvyšších možných úrovniach.
V tomto smere môžu pomôcť hybridné mozgy. Tie pomáhajú vedcom pochopiť, ako neuróny môžu ochorieť a ako umierajú. Zároveň však pomáhajú vedcom lepšie pochopiť, ako sa opravuje a nahrádzajú poškodené časti mozgu. Vedci už v minulosti vytvorili hybridné mozgy tým, že vložili do mozgu živočícha neuróny alebo drobné organoidy iného živočícha.
“Tieto experimenty nás naučili, že máme limit v tom, kedy a ako môžeme pridať mozgové bunky do existujúceho mozgu. Ak sa mozog už vyvinul do určitého bodu, nové bunky by sa nemuseli dobre poprepájať,” vysvetľuje Baldwin.
Potkanie bunky vrátili myšiam čuch
Výskumníci v rámci nového experimentu implantovali potkanie kmeňové bunky do plodu, ktorý vznikol len niekoľko hodín po oplodnení. To dovolilo potkaním a myším bunkám, aby sa prirodzene integrovali. Ide o rovnakú metódu, aká sa používa pri vytváraní myší s ľudským imunitným systémom. Aj v tomto prípade ide o mimoriadne silný výskumný nástroj.
Potkanie bunky vedci dokázali nájsť po celom mozgu myši. Vedci zisťovali, či potkanie neuróny dokázali myši vrátiť schopnosť čuchu. Ešte pred narodením myši jej totiž vedci “vypli” jej vlastný čuchový zmysel. Po narodení v klietke s myšami schovali sušienku a prekvapilo ich, keď myši odmenu skutočne našli.
Zároveň si všimli, že myši s potkaním čuchom dokázali sušienku nájsť oveľa lepšie, ako myši so svojim vlastným čuchom. Výskum teda dokázal, že potkanie neuróny sa dokážu v mozgu myši prirodzene integrovať a nahradiť potlačený čuchový zmysel. Výskumníkov čaká ešte veľa práce, no v budúcnosti chcú pracovať aj s neurónmi primátov. To by ich ešte viac priblížilo k pochopeniu ľudských ochorení.
