Listorezné mravce sú pozoruhodné živočíchy, ktoré na sebe dokážu uniesť šesťnásobok svojej váhy. Do svojho mraveniska nosia rôzne listy, aby živili huby, ktoré tam spolu s nimi žijú. V rámci novej štúdie sa vedci pozreli lepšie na to, ako dokážu tieto mravce odhadnúť veľkosť listu, ktorý následne svojimi hryzákmi odhryznú.
Pod všeobecným označením listorezné mravce nájdeme 47 druhov. Nachádzajú sa na území Južnej a centrálnej Ameriky, Mexika a južných Spojených štátov. Existujú dva rody listorezných mravcov, Atta a Acromyrmex. Oba rody sú si anatomicky veľmi podobné, no možno ich odlíšiť na základe externých vlastností. Kolónie ktoré tieto mravce vytvárajú sú po ľuďoch jedny z najkomplexnejších spoločenstiev na planéte. V mravenisku môže žiť až osem miliónov jedincov.
Autori pracovali s niekoľkými predpokladmi, uvádzajú v tlačovej správe. Mravce môžu používať svoje telo ako pravítko, alebo dokážu odhadnúť pozíciu ich tela a na základe toho nejakým spôsobom odhadnúť ako ďaleko majú list rezať. Výskumníci si všimli, že na základe hrúbky špecifického filmu mravce menili trajektóriu svojho rezu. Výskum ukázal, že mravce sledujú polohu listovej hrany tak, že si ju držia zadnými nohami. To im umožňuje odhryznúť vždy perfektný kus, ktorý dokážu uniesť.
Ako odhadnú svoje možnosti?
Na začiatku sa mravec umiestnil pozdĺž filmovej hrany, ktorú uchopil strednými a zadnými nohami. Následne začal hrýzť po oblúku. Keď sa nachádzal vo vzpriamenej polohe, na hranu filmu umiestnil ďalšiu zadnú končatinu a pokračoval v hryzení. Mravec postupne rotoval a v určitom momente sa pustil prvou zadnou končatinou, no druhú mal stále na hrane. V podstate sa otočil o 180 stupňov a v hryzení pokračoval kým sa kus filmu neoddelil.
Zaujímavosťou je, ako sa dokázali mravce prispôsobiť hrubšiemu filmu. Výskumníci si všimli, že keď mravce spracovávali hrubší list, končatiny trochu pokrčili, aby odhryzli menší kus. Otázkou pre vedcov ostávalo to, ako mravce vedia určiť aký veľký kus si majú odhryznúť. Vedci potvrdili, že zadné nohy mravcom poskytujú všetky potrebné informácie. Keď medzi nohy mravca a film vložili list papiera, niektoré začali hrýzť menšie kusy. Iné dokázali odhryznúť podobné kusy.
Ďalšou teóriou bolo, že im veľkosť porcie pomáhajú určiť špeciálne chĺpky na prednej strane krku. Keď ich opatrne oholili a zároveň medzi zadné končatiny a umelý list vložili papier, potom boli mravce úplne stratené. V tomto bode začali vytvárať úplne náhodné kusy, nie elipsy aké vytvárali predtým. Autori štúdie teda dokázali, že na orientáciu používajú listorezné mravce aj zadné končatiny, aj pozíciu hlavy.
Vďaka tejto unikátnej vlastnosti si listorezné mravce vždy odrežú taký veľký kus, ktorý dokážu reálne odniesť späť do hniezda.
