Záblesky gama žiarenia sú náhodné úkazy na oblohe, ktoré vznikajú vo vzdialených kútoch vesmíru. Vedci zatiaľ nevedia odkiaľ prichádzajú a nevieme predpovedať ani kedy a kde sa na oblohe objavia. Trvať môžu od niekoľkých tisícin sekundy až po 1,6 hodiny, čo je najdlhší pozorovaný záblesk.
Hoci nevieme s istotou povedať zdroj zábleskov gama žiarenia, vedci predpokladajú, že vznikajú po zániku masívnych hviezd, alebo po zlúčení dvoch neutrónových hviezd. V rámci novej štúdie sa výskumníci z Northwestern University zamerali na záblesk s označením GRB 191019A a zisťovali ako vznikol. Závery štúdie naznačujú, že záblesk mohol vzniknúť po kolízii hviezd, alebo hviezdnych ostatkov v prostredí okolo supermasívnej čiernej diery.
Z týchto informácií vyplýva, že pozorovaný záblesk gama žiarenia vznikol pri situácii, ktorá pripomína demoličné derby. Takýto scenár vedci dlhú dobu predpokladali, no doteraz sa ho nepodarilo vo vesmíre pozorovať. Ide o nový spôsob ako môže hviezda zaniknúť a popritom generovať záblesk gama žiarenia.
„Na každú stovku pozorovaní spadajúcich do tradičnej klasifikácie zábleskov gama žiarenia existuje minimálne jeden zvláštny prípad, ktorý nám narúša naše teórie,“ tvrdí jeden z autorov štúdie, Wen-fai Fong.
Práve tieto nezvyčajné prípady však vedcov učia o vesmíre najviac a ukazujú množstvo rôznych druhov explózií, aké sa vo vesmíre môžu odohrať. Ako sme už naznačili, záblesk GRB 191019A vznikol v prostredí okolo supermasívnej čiernej diery. Toto prostredie sa špecificky vyznačuje vysokou hustotou hviezdneho materiálu. Výskum záblesku vedcom pomohol nahliadnuť do mimoriadne dynamických sústav v týchto typoch kozmických regiónov.
A gamma-ray burst spotted near the core of an ancient galaxy was likely created by an odd demolition-derby-style collision of two stars or stellar remnants, a new study suggests.https://t.co/c4fz2cM2SG
— Shahriyar Gourgi (@ShahriyarGourgi) June 23, 2023
Hviezdy umierajú troma spôsobmi. Tie s menšou hmotnosťou ako naše Slnko, zhodia vonkajšie vrstvy a stanú sa z nich biele trpaslíky. Hviezdy s vyššou hmotnosťou explodujú ako supernovy a z ich jadier sa stanú buď neutrónové hviezdy alebo čierne diery. Tretím spôsobom je keď sa dve „mŕtve hviezdy“ zrazia a explodujú. Autori štúdie ale našli nový spôsob.
Nový druh gama záblesku
Zistili, že hviezdy môžu umierať v najhustejších regiónoch vesmíru tak, že ich sily dotlačia ku kozmickej zrážke. To by mohlo pomôcť vedcom lepšie pochopiť ako hviezdy umierajú a zároveň ponúknuť viac informácií o tom, aké nečakané zdroje môžu viesť k vytvoreniu gravitačných vĺn, ktoré na Zemi pozorujeme.
Záblesk pozorovali v prastarej galaxii, v ktorej by sme už dávno nenašli žiadne masívne hviezdy. V jej jadre sa však nachádza oveľa viac hviezd, rovnako ako aj hviezdnych ostatkov, teda bielych trpaslíkov, neutrónových hviezd a čiernych dier. Ide o turbulentný región, v ktorom skôr či neskôr nastane kolízia. To vedci síce dlho predpokladali, no až donedávna nenašli žiadne dôkazy o záblesku gama žiarenia, ktorý by vznikol po podobných udalostiach.
GRB 191019A astronómovia zaznamenali v roku 2019 a išlo o prvý záblesk, ktorý mohol vzniknúť kolíziou hviezdnych ostatkov v prostredí okolo jadra vzdialenej galaxie. Ďalšie pozorovania záblesku ukázali, že vznikol približne 100 svetelných rokov od jadra galaxie, teda veľmi blízko ku čiernej diere. Vedci si nevšimli záblesk supernovy, z čoho usúdili že nešlo o bežný kolaps masívnej hviezdy.
Hoci išlo o prvé pozorovanie svojho druhu, výskumníci veria že v jadrách galaxií môže k podobným udalostiam dohádzať častejšie. Galaktické jadrá sú plné plynu a prachu, čo je dôvod, prečo podobné záblesky nezaznamenávame častejšie. GRB 191019A mohol byť výnimkou.
