V roku 1958 výskumník James Van Allen zistil, že našu planétu obklopujú ióny a elektróny, ktoré sú uväznené v zemskej magnetosfére a tie ovplyvňujú komunikáciu s vesmírnymi sondami. Tieto pásy dnes nazývame Van Allenove pásy a takmer okamžite vedci našli aj radiačné pásy okolo najväčšej planéty Slnečnej sústavy, Jupitera.
Výskumníkom z University of Valencia sa v novej štúdii podarilo po prvýkrát zachytiť obraz radiačných pásov okolo objektu za hranicami našej Slnečnej sústavy. Objavili ich okolo hnedého trpaslíka, objektu, ktorý sa vo vedeckej komunite označuje aj ako „nepodarená hviezda“. Hnedé trpaslíky sú gigantické plynné svety. Chýbalo im len malé postrčenie. Potom by sa v ich jadre spustila fúzia a z objektu sa stala hviezda v pravom slova zmysle.
Hnedým trpaslíkom okolo ktorého objavili radiačné pásy je LSRJ1835. Tento objekt je špecifickým sám o sebe. Radí sa k takzvaným „ultrachladným trpaslíkom“, teda kozmickým objektom s veľmi malou hmotnosťou. Aj v tomto prípade astronómovia odhalili energetické častice, ktoré boli uväznené v magnetickom poli objektu. Zaznamenaná štruktúra sa podobá na naše Van Allenove pásy, no iba s tým rozdielom, že je niekoľkonásobne väčšia. Prekonáva dokonca aj radiačné pásy Jupitera.
„Hoci je oveľa väčší a energetickejší, radiačný pás okolo LSRJ1835 sa zarážajúco podobá na tie naše alebo Jupiterove. Obzvlášť nápadné to je ak porovnáme zábery na radiačné pásy Jupitera a LSRJ1835 bok po boku,“ vysvetľuje Juan Bautista Climent, vedúci novej štúdie.
Krok vpred k pochopeniu exoplanét
Radiačné pásy okolo hnedého trpaslíka sú desaťkrát väčšie ako Jupiterove a približne miliónkrát silnejšie. Hnedý trpaslík má 60-násobne vyššiu hmotnosť ako Jupiter a rotuje trikrát rýchlejšie, čo prispieva ku vzniku naozaj intenzívneho magnetického poľa. Rovnako ako na Zemi alebo Jupiteri, radiačné pásy okolo tohto kozmického objektu prispievajú ku vzniku polárnych žiar v blízkosti pólov trpaslíka.
Polárne žiary v tomto prípade uvoľňujú veľmi koncentrovanú teplotu pri vysokých teplotách. To vytvára rádiové emisie približne 10-krát väčšie ako celkové emisie hnedého trpaslíka. Astronómovia majú v rukách úplne prvý jasný záber tejto polárnej žiary. Autori štúdie odhalili súčasne nielen radiačný pás, ale aj spomenutú polárnu žiaru. Spojením týchto dvoch faktorov vedci môžu lepšie preskúmať geometriu hnedého trpaslíka.
Radiačný pás a auroru zachytila sieť VLBI (pozn. redakcie. Very Long Baseline Interferometry). Úspech siete vedcom ukazuje, že prístroje novej generácie, ako napríklad Square Kilometre Array, by sa mohli vydať rovnakým smerom a priniesť ešte lepšie výsledky. Vedomosť o tom ako vyzerajú magnetické polia exoplanét vedcom môže prezradiť, ktoré svety sú lepšie stavané na podporu života.
Hnedý trpaslík LSRJ1835 je veľmi malým objektom ležiacim od nás 18-svetelných rokov. Na to, aby mohli vytvoriť detailný záber radiačných pásov, museli spojiť obrovské rádiové antény po celom svete, od Španielska až po Šanghaj a od Švédska až po južnú Afriku.
