Výskumníci z University of Alabama in Huntsville oznámili objav najjasnejšieho záblesku gama žiarenia, aké sme doteraz zaznamenali. Záblesky gama žiarenia sú prudké úkazy, ktoré sa zjavujú náhodne a je prakticky nemožné predvídať čas ani miesto výskytu takýchto zábleskov.
Záblesky gama žiarenia môžu trvať od tisícin sekundy až po takmer dve hodiny, čo je doteraz najdlhší pozorovaný záblesk. Čo sa nového objavu týka, záblesk ku nám prišiel zo vzdialenosti 2,4-miliárd svetelných rokov. Astronómovia predpokladajú, že vznikol kolapsom masívnej hviezdy, ktorá neskôr explodovala ako supernova. Nakoniec z hviezdy vznikla čierna diera.
Záblesk objavil inštrument Gamma-ray Burst Monitor, ktorý je na palube vesmírneho teleskopu Fermi Gamma-ray Space Telescope. Ako už názov napovedá, teleskop leží na orbite Zeme, kde môže nerušene pátrať po zábleskoch gama žiarenia.
„Pozorovaný záblesk bol extrémne jasný. Predpokladáme, že taký úkaz máme šancu pozorovať len raz za 10-tisíc rokov. Záblesky gama žiarenia odhaľujeme pravidelne, približne päťkrát za týždeň. Preto hľadáme spôsoby ako si všimnúť tie skutočne výnimočné. Tento konkrétny záblesk bol tak jasný, že si prístroj nedokázal poradiť so všetkými fotónmi, ktoré k nemu dorazili,“ tvrdí doktor Peter Veres, jeden z autorov štúdie.
Vesmírny rekordman
Výskumníci sa väčšinu práce snažili prísť na to, ako zistiť koľko fotónov nebolo vedeckým inštrumentom zachytených. Záblesky gama žiarenia môžu prísť prakticky odkiaľkoľvek, preto musí prístroj GBM monitorovať čo najviac oblohy. Prístroj sa skladá z 12 detektorov schopných zachytávať röntgenové žiarenie a nízkoenergetické gama lúče. Okrem toho má dva detektory pre vysokoenergetické gama lúče. Keď sa gama lúč dostane do detektoru, interaguje z kryštálmi v prístroji. Čím je záblesk energetickejší, tým viac svetla vytvorí. Dokopy sa prístroju podarilo objaviť viac ako 3 500 zábleskov gama žiarenia, no tento nový, ktorý nesie označenie 221009A, je zo všetkých bezkonkurenčne najjasnejší.
Astronómovia vysvetľujú, že záblesk gama žiarenia sprevádzala smrť skutočne masívnej hviezdy. Predpokladajú, že išlo o giganta s hmotnosťou 30-násobku hmotnosti Slnka. Hviezda najprv explodovala ako supernova a potom vytvorila čiernu dieru. Čierna diera krátko po vzniku vytvorí mimoriadne rýchly prúd hmoty, ktorý sa pohybuje blízko rýchlosti svetla. Popri tom tento prúd vytvára záblesk gama žiarenia.
Určitý čas po vzniku možno záblesky gama žiarenia pozorovať aj v iných vlnových dĺžkach elektromagnetického spektra. Vedci si ich všímajú v rádiovom alebo viditeľnom spektre, až po mimoriadne energetické gama lúče. V tomto prípade záblesk gama žiarenia po sebe zanechal mimoriadne jasnú emisiu, ktorú si astronómovia mohli všímať až tri hodiny. Autori zároveň vysvetľujú, že tento záblesk patrí medzi jedny z najbližších a zároveň najenergetickejších zábleskov, aké ľudstvo doteraz zaznamenalo.
