Planéty vo vesmíre môžu čeliť rôznym nebezpečenstvám. Kolízia s inou zatúlanou planétou alebo dopad obrovského asteroidu, to je len niekoľko potenciálnych rizík, ktoré na planéty vo vesmíre čakajú. V rámci nového výskumu vedci z univerzít Illinois Urbana-Champaign, Washburn University a University of Kansas publikovali štúdiu, v rámci ktorej odhalili ďalšiu vec, ktorá môže ohroziť existenciu planéty vo vesmíre.
Výsledky štúdie poukazujú na to, že explodujúca hviezda je pre exoplanéty rizikovejšia, než sa spočiatku predpokladalo. Počas explózie sa totiž objavuje fáza intenzívneho röntgenového žiarenia, ktorá môže poškodiť atmosféry až 160 svetelných rokov od miesta hviezdnej explózie. Počas práce vedci využívali dáta z röntgenového observatória Chandra.
Ubezpečujú nás, že Zem nie je podobnou udalosťou ohrozená. V blízkosti sa nenachádzajú žiadne hviezdy, ktoré by mali explodovať ako supernovy. Domnievajú sa ale, že v minulosti nás takáto vlna röntgenového žiarenia zasiahla.
O riziku supernov vedci vedia už dlhú dobu, no donedávna vnímali len dva rizikové faktory. Prvým bolo obdobie intenzívnej radiácie krátko po explózií hviezdy. Druhé riziko predstavovala spŕška energetických častíc, ktoré k planéte dorazia za niekoľko storočí až tisícročí. Autori novej štúdie však poukazujú na to, že s explodujúcou hviezdou sa spája oveľa viac rizík. Supernova vždy vyprodukuje röntgenové žiarenie, no ak zasiahne okolitý plyn, môže vzniknúť naozaj veľká dávka röntgenovej radiácie. Tá môže zasiahnuť planétu mesiace až roky po explózii a spŕška žiarenia môže trvať dekády.
Masové vymieranie života
Ak sa planéta nachádza v rádiuse 160 svetelných rokov od explodujúcej supernovy, môže čeliť existenčnej hrozbe. Ako dokazujú výsledky štúdie, intenzívna dávka radiácie môže zmeniť chemické zloženie atmosféry.
„Planéta s atmosférou Zeme by mohla prísť o výraznú časť svojho ozónu. To by povrch planéty vystavilo vysokej dávke ultrafialového žiarenia, ktoré by mohlo ohroziť život na planéte,“ tvrdí Ian Brunton, jeden z autorov štúdie.
Brunton dodáva, že zásah radiácie zo supernovy by v prípade obývateľnej planéty vyhladil veľké množstvo živočíšnych druhov. Obzvlášť ničivým by to bolo pre vodný ekosystém a pre organizmy tvoriace základ potravinového reťazca. Nakoniec by sa však spustila reťazová reakcia udalostí, ktorá by v najhoršom prípade viedla k masovému vymieraniu života na Zemi.
Zem si prešla v minulosti niekoľkými masovými vymieraniami. Autori novej štúdie naznačujú, že explózia blízkej supernovy mohla mať prsty aspoň v jednom z nich. Na základe výskumu rádioaktívneho typu železa usúdili, že pred dvoma až ôsmimi miliónmi rokov sa mohlo v blízkosti našej planéty odohrať niekoľko supernov. Tie vznikli v rádiuse od 65 až do 500 svetelných rokov od nás.
Autori štúdie zatiaľ nemajú v rukách veľa dát týkajúcich sa röntgenových pozorovaní supernov. Veria, že viac informácií by priniesli dodatočné pozorovania, mesiace a roky po explózii supernovy.
