Vieme že vesmír má približne 13.8-miliárd rokov a naša Zem približne 4,5-miliardy rokov. Lenže ako presne astronómovia dokážu odhadnúť vek vesmíru a kozmických objektov?
Jednoduchá odpoveď je, že vedci postupom času vyvíjali rôzne metódy a prístroje, ktoré nám pomáhajú určiť vek hviezd, planét, alebo mesiacov, rovnako ako dokážeme merať vzdialenosť. Niektoré metódy a postupy sú vhodné na datovanie mladších objektov, iné zas astronómom pomôžu určiť vek o niečo starších vecí.
Rádiometrická datovacia metóda sa používa na rôzne objekty, ktoré môžeme chytiť, napríklad rastliny, horniny, kosti alebo meteority, informuje portál Universe Today. Táto metóda sleduje rádioaktívny rozpad, teda proces transformácie z jedného prvku na druhý. Existuje totiž niečo, čo sa volá polčas rozpadu. Uhlík-14 je izotop uhlíka, ktorý nám pomáha datovať veci, ktoré existovali posledných 50-tisíc rokov. Ak by sme mali kilogram uhlíku-14 a počkali 5 730 rokov, polovica by sa premenila na uhlík-12.
Na Zemi existujú aj staršie veci vrátane planéty ako takej. Ak chcú vedci datovať veci, ktoré existovali za posledných 4,5-miliárd rokov, sledujú rozpad uránu-238.
Datovanie hviezd a iných kozmických objektov
Rádiometrická datovacia metóda funguje skvelo v prípade objektov, ktoré sa nachádzajú okolo nás. Ako ale merajú astronómovia vek vzdialených hviezd? Odpoveď je, veľmi podobne. Svetlo hviezd môžeme rozložiť na jednotlivé časti podobne ako keď vzniká dúha. Toto rozložené svetlo astronómovia označujú ako spektrum. Pri pozornom sledovaní spektra si môžeme všimnúť čierne línie, ktoré zodpovedajú určitým prvkom. Vedci merajú pomer jednotlivých prvkov a podľa toho usúdia, aká stará daná hviezda je. Sledovať môžu napríklad pomer uránu-238 k olovu-206.
Čo sa však týka veku celého vesmíru, tu sa postupy trochu líšia. Vieme že vesmír má približne 13,8-miliárd rokov a jeho vek vedci merajú prostredníctvom kozmického mikrovlnného pozadia, teda radiácie, ktorá ostala ešte z čias Veľkého tresku. Astronómovia vedia, že kozmické mikrovlnné pozadie bolo kedysi dávno viditeľným svetlom, no expanzia vesmíru túto formu žiarenia natiahla a zmenila jeho vlnovú dĺžku.
Astronómovia na základe terajšej vlnovej dĺžky kozmického mikrovlnného pozadia vedia zistiť, že vesmír začal pred 13,8-miliardami rokov.
Rádiometria predstavovala vo svete vedy obrovskú revolúciu. Vedci po prvýkrát dostali do rúk nástroj, ktorý im spoľahlivo umožnil určiť vek prakticky čohokoľvek. Túto metódu vymyslel vedec menom Ernest Rutherford v roku 1905. Rutherford hľadal spôsob, ako by sme mohli zistiť vek našej Zeme. Považuje sa zároveň za najväčšieho experimentalistu od čias Michaela Faradaya, ktorý sa venoval elektromagnetizmu a elektrochémii.
V súčasnosti poznáme niekoľko rádiometrických datovacích metód. Najznámejšími sú rádiokarbónová datovacia metóda, draslíko-argónová datovacia metóda a uráno-olovená datovacia metóda. Ako sme už spomínali, vo všetkých prípadoch vedci sledujú zmeny v prvkoch, ktoré sú spôsobené polčasom rozpadu.
