Keď sa povie jadrová vojna, tak väčšina z nás pomyslí na ohromný výbuch, ktorý vymaže všetko v blízkosti centra explózie z povrchu zemského. Mnohým z nás napadnú aj následky v podobe toho, že oblasť, kde dôjde k výbuchu, bude dlho neobývateľnou. Paradoxom ale je, že hoci by v sekunde došli o život tisíce až desaťtisíce ľudí, tak to nie je to najhoršie, čo by sa stalo.
Po výbuchu by nás čakali nevídané zmeny
Výbuch jadrovej bomby, nie je to najhoršie, čo by sa odohralo. To, čomu by následne čelil svet, je jadrová zima.
Jadrová zima je teoretický scenár globálnej katastrofy, ktorá by mohla nastať v dôsledku použitia jadrových zbraní vo veľkom rozsahu. Jednalo by sa o stav, v ktorom by početné výbuchy jadrových zbraní vypustili do atmosféry obrovské množstvo prachu, dymu a ďalších častíc, ktoré by zablokovali a odrážali slnečné svetlo, čo by viedlo k celosvetovému ochladeniu a narušeniu ekosystémov. No tam dopady jadrovej vojny nekončia.
Táto teória predpokladá, že zmeny počasia by spôsobili zníženie poľnohospodárskej produkcie a masový hladomor, čo by mohlo viesť k sociálnej a hospodárskej kolapsu. Z tohto dôvodu sa jadrová zima považuje za jeden z najhorších možných scenárov, ktoré by mohli nastať v dôsledku použitia jadrových zbraní a zvyšuje sa tým tlak na ich kontrolu a obmedzenie šírenia. Jadrová zima by mohla trvať aj niekoľko rokov. Znamenalo by to, že zásoby jedla, ktoré máme k dispozícii, by sa rýchlo vyčerpali. Nehovorím o rokoch, ale možno o týždňoch až mesiacoch. Nehovor viac o regiónoch vo svete, kde je ho už aj dnes nedostatok.
Okrem teplôt a hladomoru sa v prípade jadrovej zimy stretávame aj s ďalším problémom – radiačným spádom. Tento jav môže byť príčinou smrti mnohých ľudí aj v oblastiach vzdialených od miesta jadrového výbuchu. Milióny ďalších ľudí by mohli byť vážne ohrozené v dôsledku tohto nebezpečného javu.
Pre tých, ktorí nevedia, tak radiačný spád je proces, pri ktorom dochádza k šíreniu radioaktívnych materiálov z miesta jadrového výbuchu do okolitých oblastí. Tieto materiály sú vo forme jemného prachu, ktorý môže byť unášaný vetrom na veľké vzdialenosti a kontaminovať pôdu, vodu a vzduch.
Okrem iného dlhodobá expozícia ionizujúcemu žiareniu môže spôsobiť poškodenie bunkových štruktúr, mutácie génov a zvýšiť riziko vzniku rakoviny a iných ochorení.
Aj malý jadrový konflikt by mal vážne dopady
Nedávna štúdia ukázala, že aj lokálny jadrový konflikt, by mal ďalekosiahle následky. Vedci nedávno vypočítali, že pri použití 100-jadrových hlavíc, aké boli zhodené na Hirošimu počas 2. svetovej vojny (pozn. redakcie: odhadom ide o 3% globálneho jadrové arzenálu), by do atmosféry vynieslo 5 až 150 miliónov ton sadzí. Výsledkom toho by bolo, že priemerné teploty na Zemi by poklesli o 1-2 °C. Po dobu najmenej 5 rokov by došlo k 7% poklesu globálnej produkcii jedla. Môže sa to zdať málo, ale v dôsledku nedostatku potravín by do dvoch rokov umrelo 250-miliónov ľudí. Rovnako treba povedať, že tento hladomor by neznamenal, že zvyšok ľudí si bude žiť ako doteraz. Aj oni by trpeli nedostatok jedla.
V prípade najhoršie scenára vedci vypočítali, že by teploty klesli o 10 – 15 °C, slnečné svetlo by kleslo o 50 až 80 % a zrážky nad oblasťami pestovania by klesli o viac ako 50%. V dôsledku toho by produkcia jedla klesla na takú úroveň, že by 5 miliárd ľudí zahynulo hladom.
