Výskumníci poznajú množstvo prípadov, kedy sa v živici zachoval hmyz z dávnej histórie našej planéty. Vďaka tomu môžeme poznať, ako vyzeral život na planéte pred desiatkami, až stovkami miliónmi rokov.
Veľa objavených organizmov vyzerá prazvláštne, niekedy akoby prišli priamo zo sci-fi filmu, čoho dôkazom je aj tento neobvyklý druh hmyzu. Otázkou ale ostáva, ako je možné, že sa zachovalo tak veľa živice z histórie.
„Živica by nebola sama o sebe až tak zaujímavá, ak by sa v nej nenachádzal hmyz, alebo časti rôznych rastlín z minulosti. Tieto organizmy alebo ich časti sú dokonale zachovalé ako fosílie, čo nám umožňuje študovať ako vyzeral život počas obdobia kriedy. Prekvapujú ma hlavne detaily, ktoré sa v živici dokázali zachovať, občas sa to zdá až neskutočné,“ tvrdí Enrique Peñalver, jeden z autorov štúdie, ktorá sa venovala skúmaniu organizmov zachovaných v živici.
Za výskumom stoja vedci z Barcelonskej univerzity, ktorí sa zamerali primárne na obdobie kriedy, ktoré sa začalo pred 145-miliónmi rokov a skončilo dopadom asteroidu Chixulub pred 66-miliónmi rokov. Krieda je obdobie, ktoré predstavuje rapídne evolučné zmeny a diverzifikáciu organizmov. Toto obdobie sa zároveň vyznačuje podmienkami, ktoré umožnili vytvorenie naozaj obrovských depozitov živice. Dnes také podmienky na Zemi nenájdeme, no výskumníci zatiaľ nedokážu povedať, prečo bola produkcia živice počas obdobia kriedy tak rozšírená.
„Počas približne 54-miliónov rokov sa po prvýkrát na Zemi objavila masová produkcia živice a stále nevieme prečo,“ tvrdí Peñalver.
Ako vznikali veľké depozity jantáru
Stuhnutú živicu dnes poznáme ako jantár a vedci si stále nedokážu vysvetliť, prečo sa práve počas tohto obdobia produkcia živice rozbehla. Vysoká produkcia živice vyžaduje stromy schopné takéto množstvo látky vyprodukovať. Počas obdobia kriedy existovali ihličnany schopné takéto množstvo živice vyprodukovať. Autori štúdie ale tvrdia, že to nie je všetko.
Vyprodukovanie dostatočného množstva živice je jedna vec, no táto živica sa musela nachádzať v podmienkach bez prítomnosti kyslíku, aby sa mohla zachovať po milióny rokov. Výskum zistil, že ihličnaté lesy boli počas obdobia kriedy nadpriemerne rozšírené. Výskum zistil, že produkcia živice nebola počas 54-miliónov rokov nepretržitá ani neprebiehala vo všetkých lesoch rovnako. Vedci si všimli, že počas kriedy existovali obdobia väčšej a menšej produkcie.
Výskumníci naznačujú, že počas obdobia kriedy si Zem prechádzala intenzívnymi obdobiami sopečnej činnosti. Atmosfére dominoval oxid uhličitý, no našli by ste v nej aj množstvo kyslíku. Zároveň sa objavovali často aj lesné požiare. Práve vysoká produkcia živice spojená s lesnými požiarmi mohla vytvoriť podmienky pre vznik jantárov.
„Toto obdobie predstavuje jedinečné okno do sveta, ktorý už dnes neexistuje. Ukazuje nám začiatky moderných ekosystémov, ktorým dominovali kvitnúce rastliny, dinosaury a kde vznikali prví predkovia moderných vtákov a cicavcov,“ tvrdia vedci.
Vo svojej štúdii naznačujú, že za neobvyklú tvorbu živice môže kombinácia rôznych faktorov, hlavne teda rozšírenosť ihličnatých stromov produkujúcich veľké množstvo živice, kompozícia atmosféry, sopečná činnosť a požiare. Vďaka tomu dnes môžeme v jantároch objaviť uväznené organizmy, z ktorých by v opačnom prípade fosílie nevznikli.
