Zem je jedinou planétou v Slnečnej sústave, ktorá má platňovú tektoniku, procesy ktoré formujú kontinenty na planéte. Vedci dlhú dobu predpokladali, že platňová tektonika je jedným z dôležitých faktorov pre vznik života, no výskumníci z University of Rochester túto teóriu napádajú.
Platňová tektonika umožňuje teplu z hlbín planéty uniknúť na povrch, čím vznikajú kontinenty a ďalšie geologické charakteristiky potrebné pre vznik života na planéte. Aj kvôli tomu vedci dlhú dobu predpokladali, že bez nej na planéte život vzniknúť nedokáže. V rámci novej štúdie sa vedci prostredníctvom zirkónov pozreli 3,9-miliárd rokov do minulosti, do obdobia kedy sa objavili prvé stopy života na planéte.
Výskum zistil, že v tomto období Zem ešte nemala mobilné tektonické platne. Namiesto toho pod povrchom planéty existovala jedna statická vrstva.
„Zistili sme, že platňová tektonika prakticky neexistovala v momente, keď sa život na planéte objavil a neexistovala ani stovky miliónov rokov potom. Dáta z našej štúdie naznačujú, že ak chceme nájsť planétu so životom, nemusíme hľadať len tie s platňovou tektonikou,“ tvrdí John Tarduno, vedúci novej štúdie.
Tarduno a jeho tím sa spočiatku nevenovali výskumu platňovej tektoniky. V rámci nezávislej štúdie pracovali so zirkónmi, pretože ich magnetizácia nám dokáže veľa prezradiť o magnetickom poli planéty v minulosti. Tieto kryštály našli v južnej Afrike. Zirkóny sú drobné kryštály, ktoré obsahujú magnetické častice a dokážu v sebe uzamknúť informácie o magnetickom poli Zeme v čase ich vzniku. Intenzita magnetického poľa sa líši vzhľadom na zemepisnú šírku, súčasné magnetické pole je najsilnejšie pri póloch a najslabšie v oblasti rovníka.
Výskumníci pomocou týchto poznatkov odhadli relatívnu zemepisnú šírku v ktorej zirkóny vznikli. Ukázalo sa, že v období od 3,9 do 3,4-miliárd rokov dozadu sa intenzita magnetického poľa zaznamenaná v zirkónoch nemenila, čiže sa nemenila ani ich geografická šírka. Platňová tektonika spôsobuje posun kontinentov, vrátane ich zemepisnej šírky.
„S najväčšou pravdepodobnosťou platňová tektonika počas skúmaného obdobia neexistovala, teda Zem sa musela zbavovať tepla iným spôsobom,“ vysvetľuje Tarduno.
Život bez tektonických platní
Ich presvedčenie potvrdili aj zirkóny zo západnej Austrálie. Autori štúdie netvrdia, že vznikli na rovnakom kontinente, no zdá sa, akoby vznikli v rovnakej zemepisnej dĺžke. To potvrdilo ich teóriu o tom, že na počiatku života platňová tektonika ešte neexistovala. Zem však musela teplo zvnútra nejak uvoľniť, čo sa prejavovalo vytváraním prasklín v povrchu.
Hoci je Zem jedinou planétou s platňovou tektonikou, iné svety Slnečnej sústavy majú jednu obrovskú platňu, napríklad Venuša. Hoci si ju nespájame so životom, iná forma tektonických procesov nemusí hneď znamenať neobývateľnú planétu.
„Stále si myslíme, že platňová tektonika je z dlhodobejšieho hľadiska dôležitá pre uvoľňovanie tepla z interiéru planéty,“ hovorí Tarduno.
Záverom štúdie je, že život nepotrebuje platňovú tektoniku aby vznikol, no tieto procesy neskôr pomáhajú udržať planétu obývateľnejšou.
