V geológii pod pojmom rift označujeme seizmicky a vulkanicky aktívnu priekopovú štruktúru v zemskej kôre. Charakterizujú sa poruchami poklesového charakteru. Rifty môžu dosahovať dĺžku stoviek až tisícov kilometrov a šírku od niekoľkých do stoviek km.
Výskumníci z Virginia Tech vo svojej novej práci vytvorili počítačové modely, ktoré potvrdili, čo môže za deformácie v západoafrickom riftovom systéme. Ak hovoríme o kontinentálnych riftoch, v týchto prípadoch môžeme pozorovať mix naťahovania a lámania siahajúci až do hlbín zeme. Ako vysvetľuje Sarah Stamps, jedna z autorov štúdie, kontinentálne rifty s vyznačujú naťahovaním litosféry. Keď sa litosféra stenčí, táto vrstva sa môže zlomiť, čím vznikajú napríklad aj zemetrasenia.
Nová štúdia pracovala s GPS a počítačovými modelmi, aby vedci vytvorili mimoriadne presnú mapu pohybu povrchu. Následne skúmali rôzne deformačné štýly kontinentálnych riftov. Zistili, že tvrdý náraz môže vrstvy naštrbiť alebo zlomiť, zatiaľ čo pomalý ťah vedie k ich roztiahnutiu. Vedci teda tvrdia, že na rozličných časových škálach sa zemská litosféra správa inak.
Či už ale hovoríme o lámaní alebo naťahovaní vrstvy, deformácie sa zvyčajne objavujú kolmo na rift. Najväčším kontinentálnym riftovým systémom je východoafrický riftový systém, ktorý sa vyznačuje kolmými deformáciami. Výskumníci tento riftový systém pozorovali už viac ako 12 rokov a všimli si aj deformácie, ktoré sa objavovali paralelne voči riftom.
Záhadné deformácie
Výskumníci v rámci novej štúdie zistili, že paralelné deformácie vznikajú severným prúdením zemského plášťa a to sa spája s Africkým plášťovým superchocholom. Plášťový chochol je geologický termín označujúci taveninu vystupujúcu na povrch Zeme z hranice plášťa. Africký superchochol označuje obrovský výstup taveniny pod juhozápadom Afriky a smeruje na sever. Superchochol sa stáva plytším čím severnejšie sa nachádza.
Štúdia ponúka uzatvorenie vedeckej debaty o tom, aké tektonické sily dominujú v oblasti východoafrického riftového systému. Niektorí vedci predpokladali, že východoafrický riftový systém poháňajú hlavne litosférické vztlakové sily, no tie sú relatívne plytké. Iné výskumu naznačovali že v tomto prípade hrajú nejakú úlohu trecie sily zemského plášťa. V roku 2021 výskumníci zistil na základe 3D simulácií, že rifty a ich deformácie môžu byť spôsobené kombináciou dvoch síl.
Litosférické vztlakové sily zodpovedajú za predpovedateľnejšie kolmé deformácie, no nedokázali vytvoriť tie deformácie, ktoré sa objavovali rovnobežne s riftom. V tejto novej štúdií vedci dokázali, že za rovnobežné deformácie zodpovedá Africký plášťový superchochol.
„V tomto prípade deformácie nasledovali prúdenie taveniny v zemskom plášti smerom na sever. To znamená, že prúdenie taveniny môže byť ich zdrojom,“ tvrdí Stamps.
Prúdenie taveniny v zemskom plášti ale nevytvára kolmé deformácie, zdôrazňujú vedci. Pochopenie kontinentálnych riftov vedcom pomôže lepšie pochopiť evolúciu kontinentov.
