Aj 24 hodinový deň je niekedy málo na to, aby sme stihli všetko, čo nám treba spraviť, no dnes sme na tom určite lepšie ako by sme boli v dávnej minulosti. Mesiac sa od nás v súčasnosti nachádza približne 384-tisíc km, no krátko po jeho vzniku sa nachádzal oveľa bližšie.
Keď bol Mesiac bližšie, dni boli o niečo kratšie, čo dokázali vedci z Čínskej akadémie vied vo svojej novej práci. Ako uvádza jej vedúci, Ross Mitchell, Mesiac ukradol rotačnú energiu Zeme na to, aby sa dostal od planéty ďalej. Väčšina modelov naznačuje, že dni boli postupne kratšie, čím hlbšie do minulosti zájdeme, no autori novej štúdie naznačujú, že nešlo o pomalú a postupnú zmenu.
Vedci dokázali zistiť dĺžku dňa v dávnej histórii planéty pomocou procesu, ktorý nazývajú cyklostratigrafia. Táto metóda sleduje rytmické vrstvenie sedimentov a na základe toho dokážu vedci odhaliť to, ako zmeny v orbite Zeme a dĺžke jej rotácie ovplyvnili podnebie.
„Dva cykly sa spájajú s naklonením a kmitaním rotačnej osi Zeme. Čím rýchlejšie sa naša planéta točila okolo svojej osi, tým boli sledované cykly kratšie,“ tvrdí spoluautor štúdie, Uwe Kirscher.
Kratšie dni a kyslík v atmosfére
Cykly, ktoré vedci v rámci svojej štúdie skúmali sú známe aj ako Milankovičove cykly. Tie hovoria o opakujúcich sa systematických zmenách v príjme slnečného žiarenia, ktoré sú spôsobené výkyvmi v obehu planéty okolo Slnka. Autori štúdie využili to, že v posledných rokoch sa objavilo veľa geologických záznamov, z ktorých mohli Milankovičove cykly vyčítať.
„Uvedomovali sme si, že už je na čase otestovať alternatívnu, hoci nie veľmi akceptovanú, teóriu o dávnej rotácii Zeme,“ hovorí Mitchell.
Existuje niekoľko alternatívnych teórií, ktoré nám ponúkajú pohľad na dĺžku dňa v dávnej minulosti Zeme. Podľa jednej z nich sa rotácia planéty zastavila v určitom bode. Zem má príliv a odliv, ktorý vzniká gravitačným ťahom Mesiaca. Okrem neho však existuje aj solárny príliv, ktorý sa viaže na to, ako sa atmosféra planéty počas dňa ohreje.
Solárne prílivy nie sú dnes až tak silné ako tie spôsobené Mesiacom, no v minulosti mohla byť situácia iná. Ak by sa v minulosti Zem otáčala okolo svojej osi rýchlejšie, gravitačný ťah Mesiaca by bol ovela slabší. Ďalším dôležitým faktorom je to, že Mesiac Zem „ťahá“, zatiaľ čo solárny príliv by ju „tlačil“. Podľa teórie sa tieto sily vyrovnali a deň na Zemi sa ustálil.
Výskum vedcov dokázal, že pred približne jednou až dvoma miliardami rokov sa presne to stalo a deň na Zemi zastal na 19 hodinách. Načasovanie tohto ustálenia zároveň korešponduje s obdobím medzi dvoma obdobiami, kedy v atmosfére vzrástli hladiny kyslíku.
„Je fascinujúce predpokladať, že evolúcia Zemskej rotácie mohla ovplyvniť chemickú kompozíciu atmosféry,“ vyjadril sa Timothy Lyons, vedec z University of California, Riverside, ktorý nebol súčasťou výskumu.
Autori štúdie vo svojej práci naznačujú, že aby mohla Zem získať toľko kyslíku, koľko máme dnes, fotosyntetické baktérie si museli počkať na dlhší deň, aby dokázali vytvoriť viac kyslíku.
