V púšti Taklamakan vzniká projekt, ktorý by mohol zdvihnúť nejedno obočie. Čínski vedci sa rozhodli vyvŕtať extrémne hlbokú dieru do zeme a nechcú sa veľmi rozprávať o tom, aký je účel tohto projektu.
Naša Zem sa skladá z niekoľkých vrstiev, zemskej kôry, plášťa a jadra. Všetko čo vieme o vrstvách pod zemskou kôrou sa vedci dozvedeli vďaka seizmickým vlnám, ktoré vznikajú počas zemetrasení alebo dopadov meteoritov. Seizmické vlny sú mimoriadne užitočné a vedia nám toho prezradiť veľa o kompozícií našej planéty, no vyvŕtanie hlbokej diery je predsa o kus lepšie.
Ako informuje portál Science Alert, čínski vedci sa rozhodli v púšti Taklamakan vyvŕtať dieru, ktorá by siahala až 11,1 kilometrov do hĺbky. Hoci sa krajina o svoje zámery nechce dvakrát deliť, takýto praktický výskum môže pomôcť potvrdiť to, čo vieme o zemskej kôre. Vedci sa v tomto prípade pravdepodobne pokúsia zistiť viac o geológii našej planéty a popritom budú hľadať aj zásoby ropy či zemného plynu.
Hoci je plánovaná čínska diera hlboká, nie je to najhlbšia diera, akú ľudstvo vytvorili. Prvenstvo momentálne drží ropný vrt BD-04A, ktorý siaha 12 290 metrov do výšky a tesne za ním je Kholský superhlboký vrt s hĺbkou 12 262 metrov. Ani jeden plánovaný čínsky vrt neprekoná, no stále je to dostatočne hlboko.
Vrt do útrob Zeme
Rovnako ako aj ostatné podobné projekty, čínsky vrt je masívnou technologickou výzvou. Predpoklad sa, že vyvŕtanie diery potrvá viac ako rok a treba k tomu viac ako 2-tisíc ton vybavenia.
„Náročnosť tejto úlohy môžeme prirovnať k veľkému kamiónu, ktorý sa pokúša prejsť po dvoch tenkých kovových kábloch,“ tvrdí vedec Sun Jinsheng z Čínskej akadémie vied.
Vybavenie musí zvládnuť teploty do 200 stupňov Celzia a tlak približne 1300-násobne vyšší ako na povrchu Zeme. Predpokladá sa, že celý projekt zaberie 450 dní. Na konci však budú mať vrt, ktorý prechádza cez 10 geologických vrstiev. Na samotnom konci vrtu by sa mala nachádzať vrstva, ktorá siaha až do obdobia kriedy, teda približne 145-miliónov rokov do minulosti.
Podobné projekty môžu priniesť množstvo vedeckých poznatkov, ako dokázal Kholský vrt. Ten sa od iných podobných projektov líši tým, že jeho cieľom nebolo hľadanie ropy alebo skúmanie geológie. Vrt bol vytvorený pre výskum zemskej litosféry. Projekt začal v roku 1970 v bývalom Sovietskom zväze. Spočiatku plánovali vedci vŕtať tak hlboko, ako je to možné. Spočiatku sa predpokladalo, že sa dostanú do hĺbky 14.5 km. Po neočakávane vysokých teplotách sa nakoniec prevŕtali do hĺbky len niečo cez 12 km. Svojho času skončil aj v Guinnessovej knihe rekordov, no túto priečku už zaberá ropný vrt BD-04A.
Kholský superhlboký vrt oficiálne uzatvorili v roku 1994 a dieru zapečatili. Hoci môže 12 km hlboká diera znieť mimoriadne desivo, nie je dôvod na obavu. Do nej by ste nespadli, pretože jej priemer je len 23 cm.
