V Taliansku, neďaleko Neapolu, leží supervulkán Campi Flegrei, ktorý naposledy explodoval v roku 1538. Nedávny výskum z University College London odhalil, že sa sopka po viac ako 480 rokoch opäť prebúdza. Ak by sopečná erupcia nastala opäť, dôsledky by boli katastrofické.
Ak by bola erupcia rovnako silná ako pred takmer 500 rokmi, sopka by dokázala vyvrhnúť roztavenú horninu a vulkanické plyny vysoko do zemskej stratosféry. Popri erupcii by zároveň vznikli gigantické vlny tsunami s výškou presahujúcou 33 metrov. Do atmosféry by sa uvoľnilo toľko síry a toxických plynov, že by mohli zablokovať Slnko a Zem uvrhnúť do vulkanickej zimy pretrvávajúcej niekoľko rokov, informuje portál Space.
Katastrofa takýchto rozmerov už má potenciál vyvolať masové vymieranie života na Zemi. Už v minulosti si naša planéta prešla niekoľkými takýmito obdobiami a dôsledky boli vždy devastujúce.
„Výsledky našej štúdie potvrdili, že sa supervulkán Campi Flegrei približuje k erupcii,“ tvrdí vedúci štúdie, Christopher Kilburn.
Približuje sa k erupcii
Autori štúdie zároveň upozorňujú na to, že erupcia nie je garantovaná. Štúdia zistila, že sa kôra supervulkánu oslabuje a v budúcnosti môže prasknúť. Magma však musí tlačiť na správne miesto aby nastala erupcia. Zároveň poukazujú na to, že ani klasifikácia Campi Flegrei ako supervulkánu nemusí byť správna. Do kategórie supervulkánov spadajú sopky schopné vytvoriť erupcie najvyššej magnitúdy (pozn. redakcie: 8), teda počas erupcie vyvrhnú viac ako tisíc kubických kilometrov materiálu.
Sopka Campi Flegrei však počas najväčšej erupcie vyvrhla len 285 kubických kilometrov materiálu. Tým sa na indexe vulkanickej explozívnosti radí na 7 priečke, no tá má stále potenciál vytvoriť poriadnu katastrofu. Supervulkán už v minulosti zaznamenal zvýšenú aktivitu v 50. 70. a 80. rokoch. V poslednom desaťročí sa opäť aktivita zvýšila, čo spôsobilo, že sa mesto Pozzuoli, ktoré sa nachádza na streche sopky, zdvihlo o približne štyri metre od 50. rokov. Zároveň sa pravidelne objavujú malé zemetrasenia. Počas apríla ich vedci zaznamenali viac ako 600.
Oslabenie kôry sopky síce môže znamenať, že sa blíži aj erupcia, no nič nie je garantované. Autori výskumu zisťovali kombináciou seizmických dát a zodvihnutia pôdy pravdepodobnosť erupcie. Výskum odhalil, že sa kôra láme a neohýba sa pod intenzívnym tlakom. Podzemný plyn a magma však kôru oslabovali najmenej od 50. rokov minulého storočia.
Zatiaľ netreba panikáriť
Hoci nie sú zaznamenané zemetrasenia v oblasti silné, aj tie môžu oslabenú kôru zlomiť. Ako sme už spomínali, neznamená to, že sa erupcia na 100% stane v dohľadnej dobe. Sopečné erupcie vznikajú keď sa plyny hromadia rýchlejšie ako stíhajú unikať. Ďalšou podmienkou je, že sa magma musí vedieť rapídne pohybovať cez zemskú kôru v oblasti praskliny. Vedci však nedokážu povedať, či sa tieto podmienky naplnili až kým nenastane erupcia.
Supervulkán sa možno časom usadí do novej rutiny, rovnako ako aj iné podobné sopky. Vedci jednoducho nedokážu povedať, čo bude nasledovať, no treba sa pripraviť na všetky scenáre.
