15. januára 2022 nastala erupcia podmorskej sopky Hunga Tonga-Hunga Ha’apai, ktorá sa považuje za najväčšiu sopečnú erupciu storočia a podarilo sa jej strhnúť množstvo rekordov. Erupcia Tonga vytvorila niekoľkokrát väčšiu vlnu ako ničivé tsunami z roku 2011, má potenciál ovplyvniť globálne teploty a dohru erupcie si vedci všimli aj vo vesmíre.
Nemusíme zdôrazňovať, že išlo o mimoriadne pôsobivú udalosť a ako v nedávno publikovanej štúdii dokázali vedci z American Geophysical Union, sopka pokorila ďalší rekord. Erupcia podľa vedcov vytvorila najintenzívnejšiu búrku, akú sme kedy zaznamenali. V oblaku po erupcii vzniklo takmer 200-tisíc bleskov, pričom v najintenzívnejšom bode búrky vznikalo každú minútu viac ako 2 600 bleskov.
Po erupcii sopka vytvorila obrovský oblak popola, vody a sopečných plynov, ktorý sa dostal až do výšky 58 km. Obrovská štruktúra vedcom dala predstavu o škále erupcie, no zároveň znemožnila satelitom pozorovať sopku priamo. Výskumníci tak nedokázali sledovať priebeh a evolúciu erupcie.
V rámci novej štúdie vedci pracovali s dátami sledujúcimi vývoj búrky, ktoré pochádzali zo štyroch odlišných zdrojov a doteraz ich nikto nespojil dokopy. To im umožnilo nahliadnuť priamo do srdca oblaku a študovať zvláštne počasie, ktoré erupcia vytvorila.
„Erupcia Tonga vytvorila masívnu búrku, akú sme ešte nikdy nevideli,“ tvrdí Alexa Van Eaton, vulkanologička a vedúca novej štúdie.
Jedinečný rekordman
Obrovská búrka vznikla kvôli energetickému vylúčeniu magmy, ktorá sa predrala cez plytký oceán. Tavenina odparila morskú vodu, ktorá sa v podobe pary niesla do oblakov. Nad sopkou nakoniec vznikali elektrizujúce kolízie medzi sopečným popolom, podchladenou vodou a krúpami. To vytvorilo ideálne podmienky pre blesky. Výskumníci sledovali blesky pomocou senzorov merajúcich svetlo a rádiové vlny. Počas búrky vzniklo takmer 200-tisíc bleskov, pričom niektoré sa objavili v doteraz nepozorovaných výškach, medzi 20 a 30 kilometrami nad morom.
Erupcia Tonga zároveň dokázala, že sopečné oblaky dokážu vytvoriť búrky, ktoré sú absolútne mimo našich meteorologických modelov.
„Sopečné erupcie dokážu vytvoriť oveľa extrémnejšie blesky ako akákoľvek búrka na Zemi,“ hovorí Van Eaton.
Štúdia zároveň ukázala, že búrka trvala oveľa dlhšie, než si vedci spočiatku mysleli. Podľa predchádzajúcich údajov mala búrka trvať len jednu až dve hodiny, no kombinácia dostupných dát ukázala, že celá aktivita v oblaku trvala takmer 11 hodín. Celú erupciu vedci rozdelili do štyroch fáz, pričom každá fáza sa charakterizovala aj špecifickou aktivitou búrky.
Samotná erupcia Tonga sa však radí medzi unikáty aj preto lebo sa radí k takzvaným freatomagmatickým erupciám. Tie nastávajú, keď sa magma počas erupcie stretne s vodou, napríklad sladkovodnou, morskou alebo zrážkovou. V histórii poznáme nejaké príklady týchto erupcií, no až do erupcie Tonga sme žiadnu takú nezaznamenali modernými prístrojmi.
