Výskumníci z University of Exeter vo svojej novej štúdii tvrdia, že extrémne prejavy počasia na Antarktíde, napríklad roztápanie ľadu a ohrievanie oceánu sa stanú častejšími s takmer úplnou istotou.
Nová štúdia sa zameriava na kontinent Antarktída a Južný oceán, pričom vedci skúmali počasie, ľad v mori, teploty oceánu, systém ľadovcov a kontinentálnych šelfov a biodiverzitu ako na súši, tak aj v mori. Zo štúdie jasne vyplýva, že celé prostredie kontinentu môže v nasledujúcich rokoch prejsť obdobím výrazného stresu a poškodenia.
„Zmeny na Antarktíde majú potenciál ovplyvniť celý svet. Obmedzenie skleníkových plynov na nulu je našou najlepšou šancou ako tento kontinent zachrániť a musí na tom záležať každej krajine a jedincovi na planéte,“ tvrdí vedúci štúdie, profesor Martin Siegert.
To čo sa momentálne deje na Antarktíde má podľa Siegerta potenciál spôsobiť to, že mnohé krajiny porušia medzinárodnú zmluvu, presnejšie Antarktickú zmluvu. Tá zaväzuje krajiny k ochrane tohto vzdialeného a mrazivého prostredia. Spaľovaním fosílnych palív sa Antarktída stane ešte viac ohrozenejším kontinentom.
Zmenám sa nevyhneme
Napríklad doteraz najväčšia vlna horúčav sa objavila v oblasti západnej Antarktídy v roku 2022. Počas tohto obdobia vedci zaznamenali teploty o 38 stupňov Celzia nad priemerom. V dnešnej dobe je formácia nového ľadu počas zimy na historickom minime. Všetko sa to radí k extrémnym udalostiam, ktoré majú potenciál ovplyvni aj biodiverzitu kontinentu. Vysoké teploty vedú k narodeniu menšieho počtu krilov, čo zas vedie k úpadku predátorov, ktoré tieto tvory lovia.
„Extrémne počasie ovplyvňuje celý svet cez väčšie zrážky, záplavy, vlny horúčav a lesné požiare. Príkladom je situácia v Európe posledné letá. Toto extrémne počasie má však dopad aj na vzdialené polárne regióny. Ľadovce na Antarktíde a prirodzené ekosystémy sú ovplyvnené extrémnym počasím. Je kritické, aby vznikli nové dohody, ktoré nám pomôžu ochrániť tieto vzdialené, no nádherné regióny,“ hovorí Siegert.
Existujú hlboké prepojenia medzi extrémnym počasím a antarktickými biologickými a fyzickými systémami. Takmer všetky sú citlivé na našu činnosť. Ľad mizne aj z moria okolo Antarktídy. Výskumníci vysvetľujú, že toto roztápanie síce sprístupní lodiam niektoré oblasti, no musia byť mimoriadne opatrní, aby ochránili cenné miesta.
Antarktídu momentálne nepretržite monitorujú satelity Sentinel, ktoré sú nenahraditeľnými pomocníkmi v pravidelnom monitorovaní antarktickej oblasti a Južného oceánu. Na základe dát satelitov môžu vedci zistiť hrúbku a rýchlosť ľadu, čím získajú naozaj detailný pohľad na to, ako rýchlo kontinent o svoj ľad prichádza.
Globálne otepľovanie neohrozuje len Antarktídu, ale aj Grónsko. Minulý mesiac sa objavila štúdia, ktorá tvrdí, že Grónsko bez ľadu existovalo v relatívne nedávnej minulosti a rovnaká budúcnosť ho čaká, ak sa situácia s globálnym otepľovaním bude aj naďalej vyvíjať tak, ako doteraz.
