Každé náboženstvo alebo mytológia rozpráva príbeh o momente, kedy sa človek stal človekom. Či už máme na mysli príbeh Adama a Evy, alebo Prometea, ktorý vytvoril ľudí z hliny a dal im oheň. Mytológia nám ponúka jasnú víziu o definujúcom momente, kedy sa z nás stali ľudia.
Evolučná teória je dnes vedecky akceptovanou teóriou o tom, ako mohol človek vzniknúť a popisuje náš vývoj naprieč státisícmi rokmi. Hoci táto teória ponúka logické vysvetlenie ako mohol vzniknúť na Zemi tak vyspelý druh ako Homo sapiens, jedno nám vysvetliť nevie, ten hraničný bod, kedy sa človek stal človekom.
Ako vysvetľuje portál The Conversation, hoci sa na iných členov živočíšnej ríše nepodobáme, človek je stále vo svojej podstate živočích. Komunikujeme ako iné živočíchy, žijeme v spoločenstvách ako niektoré sociálne živočíchy a musíme prijímať potravu rovnako ako iné živočíchy. Čo nás však delí od ostatku živočíšnej ríše je náš komplexný jazyk, schopnosť vybudovať technológie mimo dosahu aj tých najmúdrejších zvierat na Zemi a sme uvedomelé bytosti, teda vnímame seba samých a priestor okolo nás.
Každý z nás by vedel vymenovať radu vlastností, ktorými sa delíme od zvierat, no výskumníci poukazujú na jednu zvláštnosť. Veľa vlastností, ktoré sme považovali za typicky ľudských sme pozorovali aj u iných živočíchov.
„Darwin vo svojej knihe Descent of Man popísal, že všetko zvláštne na Homo sapiens, teda emócia, vedomie, jazyk, nástroje, spoločnosť, existuje v nejakej forme aj v zvieracej ríši, hoci len v primitívnej forme. Sme iní, no možno nie až tak odlišní ako by sme si radi mysleli,“ tvrdia vedci.
Čo nás teda robí ľuďmi? Odpoveď na túto otázku je svätým grálom nielen pre vedcov, ale aj pre filozofov. Dnes sme jediným druhom človeka existujúcim na Zemi, no z minulosti vieme, že tomu vždy nebolo tak. Išlo približne o 20 známych druhov a pravdepodobne desiatky neznámych druhov. Dokonca máme s opicami a šimpanzmi spoločných predkov, no naša línia sa od nich oddelila približne 6 až 7 miliónov rokov dozadu. Istý čas Homo sapiens nažíval v Európe s Neandertálcami, našimi „primitívnejšími“ predkami. Dlhú dobu sa predpokladalo, že boli len jednoduchými jaskynnými ľuďmi, no aj táto predstava sa rýchlo obracia. Tento druh nášho predka vedel vyrábať rôzne nástroje a pracovať aj s ohňom, čo si vyžaduje pomerne vysokú úroveň inteligencie. Archeológovia dokonca objavili aj umenie či šperky. Inými slovami, neandertálci boli nám viac podobní, než si mnohí vedia predstaviť.
Čo nás robí ľuďmi?
Homo sapiens spolunažíval s Neandertálcami a ako naša DNA naznačuje, v určitom bode sa mohli s nimi krížiť a vychovávali spoločných potomkov. Nakoniec však Neandertálci vyhynuli, pričom sa objavujú špekulácie, že v tom mohli mať prsty aj moderní ľudia. Jedno je isté, niečo nám poskytlo výhodu, ktorá nám umožnila pretrvať a existovať do dnešného dňa.
„Nemyslím si, že to bola čisto len inteligencia, ktorá umožnila Homo sapiens prežiť dodnes. Rovnako ako psi, aj ľudia majú tendenciu prechovávať si mladistvé správanie. V tomto prípade máme na mysli hravosť, otvorenosť iným ľuďom, nižšiu agresiu, no vyššiu zvedavosť a kreativitu. Tieto vlastnosti umožnili našej spoločnosti rásť a spoločnými silami prinášať inováciu,“ tvrda výskumníci.
Dnes ľudia veria, že existuje niečo, čo nás robí ľuďmi a všímať si to môžeme všade. Robí nás ľudskosť ľuďmi? Pod ľudskosťou chápeme, že sa navzájom o seba staráme a pomáhame, no to isté môžeme vidieť aj vo zvieracej ríši. Aj ochrancovia zvierat presadzujú zvieracie práva pre iné tvory, nie tie ľudské. Možno je to vedomie, čo nás robí ľuďmi. No i zvieratá ako sú psi, mačky a podobne si uvedomujú svoje okolie, jednotlivcov a podobne. Aj keď sa pozrieme na naše mozgy, nie sme tak výnimoční. Napríklad také slony ich majú niekoľkokrát väčšie.
Hoci máme hlboko vrytý pocit, že je na nás niečo iné, len málokto dokáže povedať, čo robí človeka skutočne človekom.
„Nikto zatiaľ nenavrhol, že by šimpanzy mali právo voliť alebo zastávať vládne pozície. V najhlbšej podstate stojí človek stále na inej úrovni,“ hovoria vedci.
Povaha evolúcie znamená, že živé veci nezapadajú do úhľadných kategórií. Druhy sa postupne menia z jedného na druhý a každý jednotlivec v druhu je mierne odlišný – to umožňuje evolučnú zmenu. To však sťažuje definíciu ľudskosti.
Zaujímavým myšlienkovým experimentom je predstaviť si, že by sme dnes neboli jediní ľudia na planéte. Čo ak by sa minulosť odohrala inak a Neandertálci by spolu s nami prežili? Vnímali by sme sa inak ako dnes? Boli by sme stále ľuďmi? Čo myslíte vy?
