Prostredie v ktorom živočíchy žijú formuje ich správanie a výnimkou nie sú ani extrémne chladné regióny. V rámci novej štúdie vedci z University of Bristol dokázali, že prispôsobiť sa na život v extrémne nízkych teplotách môže viesť k rozvoju sociálneho správania.
Živočíchy môžu začať vykazovať zvýšenú starostlivosť o svojich potomkov a formovať komplexnejšie spoločenstvá. Štúdia sa zameriavala na langury a opice tuponosé. Tieto živočíchy žijú v Ázii a nájdete ich ako v dažďových pralesoch, tak aj na zasnežených horách. Tieto druhy sú preto ideálnymi živočíchmi na výskum toho, ako môže prostredie ovplyvňovať sociálnu organizáciu druhu.
Oba druhy totiž majú štyri rozličné typy sociálnej organizácie. Autori veria, že by mohli poslúžiť ako dobrý model pre výskum mechanizmov, ktoré poháňali sociálnu evolúciu aj u našich predkov. Porovnávali ekologické geologické fosílne behaviorálne a genetické faktory. Výsledky poukazujú na to, že živočíchy v chladnejších oblastiach žijú vo väčších a komplexnejších skupinách. Vedci predpokladajú, že obdobia ľadových dôb za posledných 6-miliónov rokov podporili evolúciu génov starajúcich sa o metabolizmus v chladnejších podmienkach a neurohormonálnu reguláciu.
Chlad prispieva k lepším vzťahom
Opice tuponosé môžu žiť aj v mimoriadne chladných podmienkach. Autori si všimli, že si tieto opice vyvinuli efektívnejšie hormonálne cesty na vylučovanie dopamínu a oxytocínu. To môže podporovať dlhšiu materskú starostlivosť a kojenie mláďaťa. Celkovo sa tak zvyšujú jeho šance na prežitie. Zmeny však viedli aj k utuženiu vzťahov medzi jednotlivcami, napríklad aj väčšiu tolerantnosť medzi samcami v skupine. V tomto smere viac-menej zanikli tradičné skupiny jedného samca a niekoľkých samíc a začali sa tvoriť komplexnejšie štruktúry.
„V našej štúdii po prvýkrát predstavujeme geneticky regulované adaptácie, ktoré vedú k evolúcii sociálnych systémov u primátov. Výsledky nám pomáhajú získať lepší pohľad na mechanizmy, ktoré riadia behaviorálnu evolúciu primátov a mohli by sme pomocou nich pochopiť aj evolúciu človeka,“ vysvetlil doktor Kit Opie, jeden z autorov štúdie.
Autori výskumu by sa tiež radi pozreli na to, ako sa sociálne správanie a rozmnožovacie návyky menili vplyvom rôznych klimatických podmienok na genetickej úrovni. Tvrdia, že globálne otepľovanie prináša výrazné zmeny, ktoré vystavujú množstvo živočíšnych druhov veľkému tlaku. Štúdia by v tomto smere mohla pomôcť lepšie pochopiť zmeny v sociálnych štruktúrach vo svetle prebiehajúceho globálneho otepľovania.
Komplexné spoločenstvá môžu mať podľa práce základy v klimatických udalostiach, ktoré výrazne ovplyvnili správanie vtedy žijúcich druhov. Zároveň mohli minulé klimatické zmeny ovplyvniť aj správanie človeka a dopomohli k vytvoreniu civilizácie, akú máme dnes. Ak vedci pochopia genetické zmeny viažuce sa na environmentálne zmeny, potom by mohli skúsiť rekonštruovať evolúciu nášho spoločenského systému. Ide však o mimoriadne náročnú úlohu s mnohými neznámymi.
