Venuša sa častokrát prezýva aj ako “dvojička Zeme” hoci namiesto raja pre život, je skôr skutočným peklom vo vesmíre. Hoci sa na prvý pohľad tieto planéty diametrálne odlišujú, v skutočnosti sú takmer rovnaké veľkosťou a kompozíciou, čo si vyslúžilo túto prezývku.
Výskumníci z University of Colorado, Boulder, však v novej štúdii predstavujú ďalší drastický rozdiel medzi Zemou a Venušou. Na rozdiel od nás, Venuša nemá takmer žiadnu vodu a nový výskum nám pomáha pochopiť prečo. V štúdii vedci vysvetľujú, ako sa venuša stala tak vyprahnutou planétou.
Šokujúcou novinkou tejto práce ale nie je to, že Venuša nemá žiadnu vodu. To výskumníci vedia už dlhšie, no zatiaľ nikto nevedel vysvetliť prečo. Ide o tak veľkú medzeru v našich poznatkoch, že ju vedci začali prezývať “Vodný príbeh Venuše”. Autori novej štúdie využili počítačové simulácie na to, aby túto medzeru čo najviac utesnili.
Simulácie ukazuje, že atómy vodíka v atmosfére Venuše vystrelili do vesmíru, kvôli procesu, ktorý nazývame disociatívna rekombinácia. Tento proces vyústil v to, že Venuša strácala denne zhruba až dvojnásobok viac vody, než sa doteraz predpokladalo.
Tento proces prebiehal tak, že sa HCO ión rekombinoval s elektrónom. To spôsobilo, že atóm vodíka použil molekulu oxidu uhličitého ako platformu na vystrelenie do vesmíru.
“Voda je mimoriadne dôležitá pre život. Musíme preto poznať podmienky, ktoré podporujú existenciu tekutej vody vo vesmíre a podmienky, ktoré spôsobili vyprahnutosť Venuše,” vysvetľuje Eryn Cangi, jedna z vedúcich novej štúdie.
Kde zmizla voda Venuše?
Proces, ktorý Venušu pripravil o drvivú väčšinu vody môže pomôcť vysvetliť, prečo niektoré exoplanéty vo vesmíre taktiež nemajú vodu. Ako sme naznačili, nejaká voda na Venuši stále ostala, no môžeme ju efektívne považovať za vyprahnutú. Ako vysvetľuje Cangi, ak by sme rovnomerne rozložili všetku vodu po Zemi, dostali by sme vrstvu vody hlbokú približne 3 kilometre. Ak by sme to isté urobili Venuši, vrstva by mala hĺbku len zhruba 3 centimetre.
“Venuša má stotisíckrát menej vody ako Zem, hoci má prakticky rovnakú veľkosť a hmotnosť,” tvrdí Cangi.
Venuša ale nebola vždy takou pustatinou. Vedci predpokladajú, že pri formácii planéty dostala približne rovnaké množstvo vody ako Zem. V určitom bode ale nastala katastrofa. Oxid uhličitý na Venuši odštartoval jeden z najbrutálnejších skleníkových efektov, s akým máme v celej sústave dočinenia. Teploty vystrelili takmer na 500 stupňov Celzia a všetka voda sa premenila na paru a unikla do vesmíru.
Táto forma vyparovania ale nedokáže vysvetliť, prečo je Venuša dnes tak vyprahnutá, ako ju vidíme. Momentálne sa pripravuje niekoľko misií, ktoré navštívia dvojičku Zeme. O pekelnú planétu sa vzbudila nová vlna záujmu po objave fosfánu, látky, ktorá sa na Zemi spája so životom.
Jednou z misií k Venuši bude aj DAVINCI, ktorá sa okrem fosfánu pozrie aj na to, či disociatívna rekombinácia naozaj pripravila planétu o všetku vodu.
