Výskumníci z University of Toronto odhalili populáciu masívnych hviezd, ktoré prišli o všetok svoj vodík tým, že ho z ich hviezdnych obálok vysala ďalšia blízka hviezda. Vo všetkých prípadoch teda ide o binárne sústavy, teda sústavy zložené z dvoch objektov obiehajúcich okolo seba.
Nová populácia hviezd by mohla vedcom pomôcť vysvetliť doteraz nepochopené supernovy, ktoré vznikajú kolapsom hviezd, ktoré neobsahovali vodík. Zároveň by astronómovia mohli lepšie pochopiť aj zlučovanie neutrónových hviezd.
Výskumníci už viac ako desať rokov teoretizujú o tom, že približne každá tretia masívna hviezda v binárnej sústave príde o svoj vodík. Až doteraz ale vo vesmíre nenachádzali sústavy, ktoré by to potvrdzovali. Za celých desať rokov vedci vedeli len o jedinom takomto prípade.
“O podobných hviezdach sme mali žalostný nedostatok informácií. Ak by boli vzácne, potom by náš celý teoretický základ bol nesprávny. Ovplyvnilo by to naše znalosti o supernovách, gravitačných vlnách a svetle prichádzajúcom zo vzdialených galaxií. Naše objavy ukázali, že takéto hviezdy skutočne existujú,” tvrdí Mária Drout, jedna z autorov štúdie.
Po odhalení novej populácie hviezd autori teoretizujú, že do budúcna budú môcť na nich vykonať presnejšie a detailnejšie fyzikálne výskumy. Vysvetľujú, že na základe týchto typov binárnych sústav môžu výskumníci ďalej odvodzovať napríklad to, koľko zlúčení neutrónových hviezd by sme mali pozorovať. Tieto výskumy sú závislé na vlastnosti týchto masívnych hviezda množstve materiálu, ktoré vylúčia do vesmíru prostredníctvom solárnych vetrov.
Hviezdy ktoré o svoj vodík prišli vplyvom inej hviezdy môžu podľa slov autorov pomôcť vysvetliť až tretinu supernov, ktoré vznikli kolapsom jadra masívnych hviezd. Predpokladá sa, že keď nakoniec pozorované hviezdy explodujú, priradia sa práve k týmto typom supernov.
Pátranie po hviezdach bez vodíka
Čo sa týka samotných binárnych sústav, astronómovia predpokladajú, že masívnym hviezdam kradne vodík buď neutrónová hviezda, alebo čierna diera. Neutrónové hviezdy sú zložené prevažne z neutrónov a po čiernych dierach ide o najhustejšie objekty vo vesmíre. Tieto hviezdy bývajú spravidla ťažšie ako naše Slnko, no priemer majú len do 20 km.
“Veľa hviezd patrí do binárnych sústav a sú uzamknuté v kozmickom tanci so svojim partnerom. Tieto dva kozmické objekty sa navzájom ovplyvňujú. Naša práca prináša trošku viac sveta do záhady týchto fascinujúcich objektov a ich vzťahov,” vysvetľuje Bethany Ludwig, spoluautorka štúdie.
Keď masívne hviezdy prechádzajú do poslednej fázy života, do takzvaného červeného superobra, na okraji hviezdy sa ukladá vodík. Ten môže druhá hviezda vysať svojou gravitáciou, čím necháva odkryté horúce héliové jadro hviezdy. Tento proces môže trvať aj stovky tisícov rokov. Hviezdy s odhaleným jadrom sa astronómom hľadajú ťažko, pretože veľa svetla ktoré vyžarujú je mimo viditeľného spektra. Zároveň ho môže prekrývať plyn a prach alebo hviezdu dokáže jej spoločník presvietiť.
