Austrálski astronómovia z ASTRO 3D prostredníctvom nových záberov z Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba identifikovali prvé galaxie, ktoré v mladom vesmíre doslova explodovali novými hviezdami.
Ako v práci vysvetľujú, tieto galaxie v sebe ukrývali obrovské množstvo plynu. Tento plyn žiaril tak jasne, že presvietil všetky prvé hviezdy, ktoré sa v danej galaxii nachádzali. Astronómovia zistili, že pred približne 12-miliardami rokov bolo týchto galaxií vo vesmíre viac, než sa doteraz predpokladalo.
Zábery z Webbovho teleskopu potvrdili, že takmer 90% všetkých prvých galaxií v sebe ukrývalo tento mimoriadne jasný plyn.
“Hviezdy v týchto mladých galaxiách boli naozaj pozoruhodné. Produkovali totiž presné množstvo svetla na to, aby vzrušili okolitý plyn. Ten začal následne svietiť ešte silnejšie ako samotné hviezdy,” tvrdí doktor Anshu Gupta, vedúci štúdie.
(4/4) See the press release for more general information about this work: https://t.co/7xCT5LaYg9
— Anshu Gupta (@Anshu02gupta) November 7, 2023
Výskumníkom doteraz robilo problém pochopiť, ako prvé galaxie vo vesmíre dokázali nahromadiť také množstvo plynu. Nová štúdia dokázala, že väčšina galaxií mala pri sebe aspoň jednu susediacu galaxiu. Obe sa navzájom gravitačne ovplyvňovali, čo spôsobilo chladnutie plynu a následne intenzívnu epizódu hviezdnej formácie. To na oplátku vytvorili mimoriadne výrazné emisie, ktoré zachytil Webbov vesmírny teleskop.
“Výskum ukázal bezkonkurenčnú kvalitu Webbovho vesmírneho teleskopu. Dáta, ktoré nám tento inštrument poskytol sú špičkové. Majú potrebnú hĺbku a rozlíšenie na to, aby sme dokázali pozorovať susedov týchto prvých galaxií. Hovoríme o štruktúrach, ktoré vznikali keď mal vesmír len 2-miliardy rokov. Stále teda hovoríme o veľmi rannom vesmíre,” vysvetlil Gupta.
Webbov vesmírny teleskop vidí do počiatkov nášho vesmíru
Výskumníci mali pred príchodom Webbovho vesmírneho teleskopu problém rozlíšiť galaxie, ktoré vznikli 2-miliardy rokov po vzniku vesmíru. V tomto období neexistovalo tak zarážajúce množstvo hviezd ako dnes, preto mali astronómovia k dispozícii menej galaxií, na ktoré sa mohli sústrediť. Pred príchodom Webbovho teleskopu dokázali astronómovia skúmať len tie najväčšie galaxie. Väčšina týchto kozmických gigantov sa nachádzala v hustých zoskupeniach, čo ich výskum ešte viac sťažovalo.
Autori štúdie poznamenávajú, že s technológiou minulej generácie nebolo možné pozorovať 95% galaxií, ktoré vedci študovali v rámci tohto výskumu. Táto štúdia potvrdila už predchádzajúce domnienky, podľa ktorých sú tieto extrémne jasné galaxie známkou mimoriadne intenzívnych interakcií prebiehajúcich v počiatkoch vesmíru.
Výskumníci zároveň nachádzajú podobnosti medzi úplne prvými galaxiami vo vesmíre a galaxiami, ktoré vznikli o čosi neskôr a ľahšie sa študujú. To nám ponúka možnosti ako sa dozvedieť viac o počiatkoch vesmíru, čo je obdobie, ktoré sa stále skúma veľmi ťažko. Ak ale dokážeme vyriešiť záhady galaktickej evolúcie, astronómovia môžu lepšie vysvetliť ako vznikali všetky prvky, s ktorými sa dnes stretávame na dennej báze.
